Beblavého ulica vznikla pravdepodobne už v 9. storočí. Počas tereziánskej prestavby na nej vyrástol rad rokokových a neskorobarokových domov, ktoré sa zachovali až dodnes. Tieto domy asi slúžili pre hradné služobníctvo. Dom, ktorý sa na fotografii nachádza vľavo, je Blaues Haus - Modrý dom a nachádza sa v ňom expozícia umelecko-remeselných zbierok Mestského múzea.
Bratislavský hrad bol osídľovaný už veľmi dávno pre svoju strategickú polohu. V Podhradí začali vznikať prvé osady, pretože sa tu nachádzali brody cez Dunaj - pri dnešnej Vodnej veži a pri Devíne. Ďalšie brody boli zhruba 100 km od Bratislavy, preto sa tu stretávali obchodné cesty. Obyvatelia Podhradia pracovali prevažne na Dunaji - boli to rybári, prievozníci, lodníci alebo mlynári. Po zbúraní mestských hradieb sa v 19. storočí Podhradie pričlenilo k mestu. Siahalo od terajšieho tunela po celom nábreží cez priestor pod Hradom až do centra. Podhradie bolo sužované požiarmi aj zosuvmi pôdy nad Dunajom. Navyše z rozhodnutia vtedajšieho národného výboru sa od roku 1964 s Podhradím prestalo počítať - mala tam ústiť Karloveská cesta. Tvrdilo sa, že domy v Podhradí sa zbúrali aj z hygienických dôvodov. Dielo skazy dokončila stavba Nového mosta v rokoch 1970 - 72. Z Podhradia zmizol Zuckermandel, Vydrica, židovské geto, ulice, námestia - skoro 380 domov. Podhradie pravdepodobne ešte len čaká rozvoj turistického predaja v uličkách, ktoré vedú ku Hradu a znovuobjavenie malebných zákutí, ktoré neboli zničené. Uličky Mikulášska a Beblavého, ktorými sa možno vyšplhať až k hradným bránam, sú trochu zabudnuté, ale nedá sa im uprieť historický šarm.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
V roku 1967 sa v Podhradí robil archeologický výskum. Pod hradným vrchom objavili zvyšky Vodnej veže z 13. storočia, na ktorej sa vyberalo mýto cez brod pri Dunaji. Vežu vyhodili do povetria v roku 1620 vojská pri bojoch proti Bethlénovmu povstaniu. Mala asi štyri poschodia a jej múry sa nahor postupne zužovali. Vo Vodnej veži sa dnes príležitostne konajú koncerty.
Staré schody vedú k pravoslávnemu mikulášskemu kostolu. Dala ho postaviť v 17. storočí grófka Pálffyová. Okolo kostola bol kedysi podhradský cintorín, na ktorom bol pochovaný aj barokový sochár F. X. Messerschmidt. Cintorín bol neskôr presťahovaný, no Messerschmidtov náhrobok sa nachádza v Mestskom múzeu.
