Matúš Škvarka (vľavo) a s paraglajdovým padákom vo vzduchu. FOTO - ARCHÍV
Snáď každé dieťa raz zatúži vyskúšať si lietanie. Niekto ostane len pri snoch, niekto ich aj zrealizuje. Bratislavčan MATÚŠ ŠKVARKA sa začal lietaniu venovať pred dvanástimi rokmi a dodnes sa venuje paraglajdingu. Tomu klasickému i motorovému. Tvrdí, že skúsil potápanie, rafting či iné adrenalínové športy, ale lietaniu sa nič nevyrovná. "Len adrenalín sa rokmi vyplavil, ostáva mi ale výborný pocit bezpečného letu." Má za sebou sedem rokov kurzov paraglajdingu a zhruba rovnaký počet pretekárskych sezón. V roku 1999 vyhral majstrovstvá Slovenska a o rok neskôr lietal na Svetovom pohári v Brazílii.
Lietanie nie je bežnou aktivitou, ako ste našli k nemu cestu vy?
"Podľa návodu z časopisu ABC sme si s kamarátom z hodvábneho papiera lepili teplovzdušný balón. Prvý zhorel vo vzduchu, druhý už na zemi. Vážny záujem som prejavil po prečítaní knižky Chlapci na krídlach, ktorá je príbehom chlapcov v prvých povojnových plachtárskych školách. Okrem toho, že sa tam vcelku podrobne rozoberá teória aj prax lietania na vetroňoch, príbeh má aj kriminálnu zápletku - pre vtedajšie časy typickú. Pašovanie tovaru z Poľska vzduchom. Hneď som sa šiel prihlásiť do aeroklubu."
Koľko ste mali rokov?
"Iba 15 a plachtárom sa človek môže stať až v šestnástich. A keďže plachtársky výcvik v 80-tych rokoch otvárali len raz za dva roky, dal som prednosť základnému parašutistickému výcviku. Nevyhovovala mi však prílišná viazanosť na niečie príkazy a predpisy, tak som si pár rokov počkal a objavil paraglajding. Ten je naozaj o slobodnom lietaní, lebo nepamätá Zväzarm."
V akom veku je najlepšie začať a dokedy sa dá lietať?
"Podľa predpisov so súhlasom rodičov od 16 rokov. Horná hranica nie je stanovená. Vek vo všeobecnosti na lietanie vplyv nemá. Videl som dobre lietať dvanásťročných aj šesťdesiatročných. Príliš mladí začiatočníci sú však niekedy priveľmi odvážni."
Lietať na paraglajdovom padáku sa dá naučiť na kurze. Ako vyzerá?
"Trvá týždeň. Prvé dni sa cvičí na zemi manipulácia s padákom, prípadne nízke lety nad lúkou. Popritom sa po večeroch absolvuje teoretická príprava, ktorá sa skladá z aerodynamiky, meteorológie, pravidiel lietania a zdravovedy. V druhej polovici si treba zvyknúť na lety s veľkým prevýšením a ak má nový adept talent a šťastie na počasie, podarí sa mu na konci kurzu polietať si aj niekoľko hodín. V Bratislave sa kurzy nerobia a nie sú tu ani kluby, iba ak malé občianske združenia, ktoré si samy naháňajú sponzorov. Záujemcom o kurz odporúčam ísť na Chopok."
Prvý let v živote by mal byť zážitok. Bol?
"Tie úvodné na kurze za veľa nestáli. Pamätám si však na svoj prvý termický let asi rok po kurze. Svahoval som popri Plaveckom hrade (svahovanie je lietanie popri svahu, pričom výška sa udržuje vďaka vetru, ktorý prúdi pozdĺž svahu nahor - pozn. red. ), no hrad mi začal miznúť pod nohami. Dovtípil som sa, že to bude termická bublina. Nastúpal som vtedy asi 1000 metrov a mal som čo robiť, aby som nebol výškovým vetrom odviaty cez Malé Karpaty. Pri pohľade na tú krajinu pod sebou som si uvedomil, že lietaniu sa nič nevyrovná."
Kedy ste začali skúšať motorový paraglajding?
"Pred siedmimi rokmi, lebo má veľa výhod. Nemusím sa hnať na kopec, odštartujem priamo z poľa. Môžem lietať aj za menej vhodného počasia. Pred dvoma rokmi som zorganizoval prvé slovenské motorové paraglajdingové majstrovstvá. O rok neskôr druhý ročník a tohto roku máme za sebou už tri kolá majstrovstiev Slovenska. Štvrté, posledné v tejto sezóne, bude sa konať 25. a 26. septembra na letisku v Partizánskom."
Slovenskej leteckej asociácii uškodilo delenie
Časť tých, ktorí sa venujú lietaniu, zastrešuje Letecká amatérska asociácia (LAA SR), ktorá združuje štyri zväzy: zväz paraglajdingu, motorového paraglidingu, závesného lietania (rogalá) a motorového závesného lietania. Je to občianske združenie, ktorého členom sa môže stať každý, kto má aspoň 16 rokov. Nemusí byť ani pilot.
Asociácia má za sebou typicky slovenskú históriu," hovorí Škvarka. "V roku 1993, nebol prvý prezident LAA SR znovuzvolený pre netransparentné finančné hospodárenie. Založil si svoju vlastnú organizáciu. Tým oba subjekty stratili dôveru štátu a boli odstrihnuté od akýchkoľvek dotácií. Podľa toho aj situácia v asociácii vyzerala. Od minulého roku, keď nastúpil nový prezident, sa situácia zlepšila, lebo komunikácia s Leteckým úradom sa už dá nazvať komunikáciou partnerov. Ale niekoľko bitiek ešte treba vybojovať," vysvetľuje Škvarka. "Musia pribudnúť profesionálni zamestnanci, ktorých napríklad v Čechách platí štát. Tam nedošlo k žiadnemu deleniu, asociácia je financovaná zo štátneho rozpočtu. U nás je celý chod asociácie financovaný z členských poplatkov. Výhodu majú Česi aj v tom, že lotériová firma Sazka patrí športovým zväzom, ktoré peniaze na reprezentáciu prideľujú na základe výsledkov. Keďže napríklad českí motoroví paraglajdisti patria k svetovej špičke, peňazí na reprezentáciu majú dosť. Myslím si, že aby sa dosiahol taký stav aj u nás, mal by štát vrátiť Tipos športovým zväzom, alebo aspoň jeho zisk venovať výhradne športovým reprezentáciám."
Ďalšou organizáciou je Slovenská federácia ultraľahkého lietania (SFUL). No a do tretice nasledovník Zväzarmu Slovenský národný aeroklub. Ak by sa spomínané organizácie spojili, získali by väčšiu vyjednávaciu silu.
Naj dotazník
Najkrajšie miesta: "Mám rád taliansku Gemonu v blízkosti slovinských hraníc. Inak sa za najlepšie miesto v Európe považujú švajčiarske a francúzske Alpy a Piedrahita asi 100 km západne od Madridu. Na Slovensku je číslo jedna Chopok."
Najväčšie nepríjemnosti: "Slovenskí ochranári, ktorí robia nášmu lietaniu problémy, kde sa dá. Toto leto napríklad nepovolili tradičné augustové paraglajdingové preteky na Chopku, vraj plašíme kamzíky. Nič nemali podložené dôkazmi, no vraj pre istotu radšej preteky zakázali. Argumentovali sme renomovanou štúdiou, ktorá dokazuje, že paraglajding v Alpách nemá na tamojšiu faunu negatívny vplyv. Nepomohlo. Naproti tomu, keď pred pár rokmi išlo o výstavbu golfového ihriska na Táloch, proti ktorému osobne nič nemám, bez problémov povolili posunúť hranice národného parku. Ochranári asi majú radšej golf ako lietanie."
Najväčšie ciele: "Rád by som si niekedy odlietal kompletný ročník pretekov Svetového pohára. Tiež by som sa s padákom bez motora rád dostal v termike cez 5000 metrov. U nás je to nevídané, ale minulý rok desiati piloti štartujúci z Breventu (2500 m n. m.) nad Chamonix pristáli na vrchole Mont Blancu (4800 m n. m.). S motorom by som rád prekonal výškový rekord, ktorý je okolo 6200 metrov. A ešte sa mi nepodarilo dostať sa lietať do Austrálie a na Nový Zéland."
