Juraj Beneš napísal k svojej opere Hráči libreto v anglickom, talianskom, francúzskom, nemeckom a latinskom jazyku. Slovenskú premiéru bude mať dielo v rámci Bratislavských hudobných slávností 1. októbra, svetovú premiéru malo v roku 2002 v Kolíne nad Rýnom. Hráči je dielo inšpirované Shakespearovým Hamletom. Party ôsmich, rozsahom rovnocenných protagonistov, z ktorých každý na javisku stelesňuje viacero postáv, sú napísané v piatich jazykoch, striedaných podľa konkrétneho zámeru skladateľa. Cieľom autora nebolo spracovať Hamleta v jeho shakespearovskej podobe. Beneš ponúka vlastný pohľad na hamletovskú tematiku v podobe iracionálneho, subjektívneho dojmu, pričom sa nedrží pôvodnej chronológie deja a vývoja postáv.
JURAJ BENEŠ bol jedným z najvýznamnejších skladateľov slovenskej hudby. Rodák z Trnavy zaujal hudobnú obec už prvou provokatívnou dadaistickou operou Cisárove nové šaty na text Hansa Christiana Andersena, ktorá znamenala obrat v oblasti vývoja slovenského hudobného divadla.
V rámci festivalu Bratislavské hudobné slávnosti, ktorý sa začína zajtra, bude uvedená slovenská premiéra jeho opery Hráči, ktorú písal pre Mecklenburgskú opernú spoločnosť v Londýne. Okrem opery figuruje v programe aj premiéra jeho Koncertu pre klavír a orchester č. 2, ktorý vznikol na objednávku festivalu. Skladateľ si ich však už nevypočuje. Pred niekoľkými dňami podľahol ťažkej chorobe. Tento rozhovor je jedným z posledných, ktoré poskytol.
Prečo ste sa ako skladateľ venoval mnohým žánrom?
"Hudba je pre mňa nedobytým teritóriom, preto je mojou reakciou doslova vliezť do každého žánru."
Existujú nejaké spoločné princípy vo vašich kompozíciách?
"V mojej hudbe sa snažím riešiť tri koncepcie času. Dramatický, kde je dôležitý jeho smer. Potom lyrický čas, ktorý je nekonečný a meditatívny, akoby som popieral jeho existenciu. A nakoniec epický čas, ktorý kladie vedľa seba úseky."
Myslíte si, že princíp konštruktivity je v umení prítomný rovnako ako vo vede?
"Každé pole má svoju vlastnú záhadu. Paralely medzi hudbou a fyzikou existujú. Konštruktivita pôsobí ako poézia. Vždy som sa zaujímal o vývoj harmónie, o intervaly. Harmónia pre mňa je tým, čím je gravitácia vo fyzike."
Vráťme sa k dramatickému princípu vášho diela.
"Dramatický princíp neznamená samotnú drámu. Dráma obsahuje konštrukčný a psychologický princíp. Počas študentských čias som sa rozhodol pre operu, hoci som ju nemal veľmi rád, azda okrem opier, ako sú Musorgského Boris Godunov, Verdiho Rigoletto či Bergov Woyzek."
Zaujal vás viac príbeh Woyzeka alebo forma tejto opery?
"Za komunizmu som počul po prvý raz Arnolda Schönberga, Antona Weberna a Albana Berga. Weberna som nemohol pochopiť po hudobnej stránke, bol nad moje sily, ale cítil som pred ním úctu. Schönbergov kvintet ma nudil... Dodekafóniu som považoval za byrokraciu, lebo jej chýbala hudobná harmónia. Vďaka Bergovmu Woyzekovi som však uveril, že harmónia má ešte stále možnosti."
Prečo ste siahli práve po librete Janka Kráľa pre operu Skamenelý?
"Zaujala ma jeho typická vízia prudkého muža - divocha, muža s vôňou tabaku. Táto opera, ako aj iné, používa len základné rekvizity. Každá scéna predstavuje symbolický archetyp, preto scény nenasledujú sekvenčne. Zaujímam sa viac o hudobné záležitosti než o príbeh, tak som si vybral špecifické intervalové sekvencie. Londýnska kritika ich hodnotila ako slovenské ľudové melódie, niektorí naznačovali, že ide o grécke až hebrejské náznaky. Skladal som ich, pravdaže, neúmyselne."
Aj vaša nová opera The Players pracuje iba s kľúčovými scénami z Hamleta?
"Áno, na scéne budú iba ôsmi speváci a štrnásť nástrojov bez zboru. Budú spievať v štyroch jazykoch, po anglicky, nemecky, francúzsky a taliansky. Niektorí speváci budú interpretovať niekoľko rolí. Bude to ako v madrigalovej opere."
FOTO - PAVEL KASTL
Autor: Elena Letňanová (Autorka je koncertná umelkyňa.)
