nych inštitúcií z 10 európskych krajín približuje zrodenie a históriu Santiaga de Compostela, jedného z najvýznamnejších a najstarších pútnických miest kresťanstva na svete. Výstava dokumentuje obrovský vplyv kultu apoštola Jakuba na duchovný život, kultúru, spoločnosť, hospodárstvo a umenie stredoveku. Máloktoré mesto na svete má dôvody svojho vzniku a rozmachu v nájdení pozostatkov svätca. Jedným z nich je Santiago de Compostela, mesto s nevídaným urbanizmom, formujúcim sa od začiatku 9. storočia. Santiago je aj univerzitným mestom s vyše päťstoročnými základmi a UNESCO ho vyhlásilo za mesto svetového kultúrneho dedičstva.
Kult sv. Jakuba
Podľa tradície zvestoval apoštol Jakub učenie Krista v oblasti Hispánie. Keď okolo roku 830 biskup Teodomiro objavil na severozápade Iberského polostrova v diecéze Iria starý hrob s pozostatkami svätca, ani sám netušil, že okolo neho vznikne nádherné pútnické mesto.
K stredovekému človeku patrilo uctievanie relikvií tak prirodzene ako dýchanie. Aj preto sa kult svätého Jakuba veľmi rýchlo rozšíril, hoci spočiatku mal len miestny charakter. O dve storočia sa už vyrovnal púťam do Ríma a Jeruzalema. Santiago de Compostela sa tak stalo jedným z najvýznamnejších miest kresťanstva.
Nebezpečná púť
Každej púti predchádzal zožitý rituál. Jeho najpodstatnejšou časťou bolo požehnanie. Každý pútnik si pripravil aj palicu, čutoru a svätojakubskú mušľu - symbol kompostelského svätca. Pretože putovať v tom čase mnoho kilometrov pešo bolo dosť nebezpečné, niektorí pútnici pred cestou napísali závet. Samotná púť sa končila návratom domov.
Návšteva baziliky
V bazilike Santiaga de Compostela sa potom pútnici zúčastňovali na rôznych obradoch a ceremoniáloch. Niektoré zvláštne obrady boli vyčlenené len pútnikom z určitých zemepisných oblastí - napríklad korunu, ktorú má sv. Jakub na oltárnom obraze, kládli na hlavu len ľuďom nemeckého pôvodu.
"Absolventi" púte dostali potvrdzujúcu listinu. Tá bola potrebná hlavne neskôr, keď sa popri dobrovoľných púťach začali vykonávať aj púte z príkazu alebo v zastúpení.
Falošní pútnici
Od začiatku 16. storočia poznamenali putovanie do Santiaga krízy. Dôvodom bolo reformačné hnutie, ale potom aj nárast mariánskych pútí. A napokon, ako to vo svojich kritických spisoch zaznamenáva Erazmus Roterdamský, aj narastanie počtu falošných pútnikov. Pridávali sa ku skutočným, pobožným pútnikom a okrádali ich, neraz ich aj pripravili o život.
Santiago de Compostela však zostáva pútnickým miestom dodnes. V roku 1984 zhromaždenie Rady Európy vyhlásilo pútnickú cestu do Santiaga za Prvú kultúrnu trasu Európy.
MILADA ČECHOVÁ
Na výstave sa nachádza viacero unikátov:
k mapa sveta s výkladom
Apokalypsy (z r. 1086)
k pergamen opisujúci
utrpenie sv. Jakuba
(koniec 12. stor.)
k kamená socha z Musée Gadagne v Lyone
zobrazujúca ošetrovanie pútnika zamestnancom
Domu pútnikov (15. stor.)
k farbená pozlátená
drevená socha sv. Izabely Aragónskej, portugalskej kráľovnej (zač. 19. stor.)
k drevená socha sv. Jakuba pútnika,
pripisovaná Manuelovi
de Prado Compostela (koniec 18. stor.)
