Jedna z najväčších budov na Trhovom námestí (dnes Námestí SNP - pozn. red.) je príbytok milosrdných bratov s kostolom uprostred.
Rád sa usadil v Prešporku v roku 1672 za vlády cisára Leopolda I. Kláštor, kostol a rozľahlá záhrada zaberá dovedna 3719 štvorcových siah. Kostol postavili v roku 1692 - väčšinu výdavkov hradil barón Ján Maholány - a do dnešnej podoby ho spolu s kláštorom dokončili v roku 1728.
V kláštore je dobre vybavená lekáreň a priestranná, starostlivo spravovaná nemocnica pre mužov s interným aj chirurgickým oddelením. Počet ležiacich pacientov je ročne 600 - 700, ambulantných asi 3000.
Do roka vytiahnu 5000 až 6000 zubov. Funkciu primára dávnejšie zastával rádový lekár, dnes externý civilný lekár. Kostol slúži zároveň aj miestnej posádke.
Hostince na námestí
Dom na rohu Trhového námestia a Chlebového trhu si tiež zaslúži pozornosť, lebo sa v ňom nachádza známy hostinec Útek do Egypta. Podľa neho volali celý rad domov na severnej strane Trhového námestia. Dnes je v hostinci živnostenský spolok hrnčiarskych tovarišov z Prešporka a okolia.
Vyčnievajúci dom na pomedzí Trhového námestia a Chlebového trhu je starý Hayneho dom. Kedysi oddeľoval Námestie milosrdných od Zeleného trhu.
Hostince Zlatý jeleň na severozápadnej strane námestia a Zlatá merica na juhovýchodnej existujú tiež od začiatku minulého storočia. Hostinec Zlatý jeleň sa dokonca spomína v mestských účtovných knihách z roku 1653.
Hostince Čierny orol, ktorý stál na niekdajšom Námestí milosrdných, a Zlatá hus na rohu Špitálskej ulice už nejestvujú. Len pekný tepaný znak Zlatej husi dosiaľ visí na Walkovom dome.
Soľný dom
V susedstve Zlatého jeleňa stojí Soľný dom pretiahnutý až do Obchodnej ulice, ktorý slúži ako pasáž medzi spomenutou ulicou a námestím. Dom je tiež starý, svedčia o tom najmä jeho arkádové dvorové pavlače.
Dávnejšie bol v ňom umiestený kráľovský poštový úrad, v poslednom čase sa však ukázalo, že je preň malý a presťahoval sa do Szapáryho paláca, kde sa nachádza dodnes, a do starého poštového domu sa nasťahoval kráľovský soľný úrad.
(Nabudúce z histórie Soľného domu)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
