|
"Keď sa niekoho spýtate, v čom je tolerantný, tak zväčša nevie odpovedať. V tom, že mu neprekáža, keď sedí niekto iný pri ňom? Ale tolerancia je predsa o tom, že si to ani neuvedomujete, nepremýšľate o tom," tvrdí režisérka Majstorovičová. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ |
Včera sa skončil druhý ročník Minority film festivalu, zameraného na snímky o menšinách. Od štvrtka sa v kine Mladosť premietlo spolu 35 krátkych, strednometrážnych aj dlhých filmov, hraných, dokumentárnych i publicistických, dovedna z 11 krajín celého sveta.
Víkendové predstavenia otvoril v sobotu dopoludnia cyklus dokumentov z dielne chorvátskej režisérky žijúcej v Česku Andrey Majstorovičovej. Od svojho absolventského filmu Právo na lásku, nakrúteného v roku 1994 v závere štúdia na FAMU, sa venuje životu homosexuálov, transvestitov alebo transsexuálov.
"Tento dokument bol vlastne akousi reakciou na jeden film, ktorý homosexuálov zobrazil veľmi nepekne, čo ma inšpirovalo," povedala pre SME. Počas práce na tomto projekte sa obrátila na gay a lesbické organizácie a cez ne sa začala zoznamovať s touto zaujímavou komunitou ľudí. Spoznala mnoho osobností, o ktorých živote sa rozhodla nakrúcať ďalšie filmy.
"K tejto téme som sa dostala bez toho, aby som sledovala to, že je niekto inej orientácie. Mňa skôr vždy zaujímal príbeh," hovorí režisérka, ktorá pripravuje aj mesačník LeGaTo v ČT 2, venovaný informáciám z lesbického, gay a transgender sveta.
Priznáva však, že začiatky boli neľahké, v tom čase bola homosexualita často zobrazovaná ako niečo exotické. "Chcela som ukázať, že títo ľudia žijú každodenný život, majú svoje starosti a prežívajú svoje lásky. A hoci sama nie som tejto orientácie, poznám veľa homosexuálov."
Jedným z portrétovaných je v Majstorovičovej filmoch aj Robert Vano, známy fotograf, ktorý sa narodil na Slovensku, emigroval do USA a teraz žije a tvorí v Prahe. Venuje sa mužským aktom. "Dokument o ňom asi oveľa viac vypovedá o ľuďoch ako o jeho orientácií. Je to veľmi zaujímavý človek. Mal odvahu ukázať, že je mužské telo pekné, že život nie je len o tom mať pekné ženy," tvrdí režisérka.
V snímke tento umelec s úžasným zmyslom pre humor vysvetľuje aj to, prečo je normálne mať homosexuála učiteľa. "Mňa učila mníška. A nestal som sa mníchom!"
"Ja sám sa neviem vyrovnať s týmto pojmom, obsahuje v sebe niečo pejoratívne," tvrdí Peter Hledík, šéf festivalového výboru, o slove menšiny. "Spoločnosť je povinná niečo robiť pre to, aby sme pochopili, že každý z nás je menšina, možno reprezentuje aj niekoľko menšín. Napríklad tí, čo nosia okuliare, alebo tí, čo nejedia hamburgery."
Včera sa návštevníci festivalu mohli definitívne rozlúčiť s filmom Emira Kusturicu Čierna mačka, biely kocúr, derniéru si prišli vychutnať desiatky fanúšikov rómskeho podvodníčka Matka, večer patril Hanákovým poetickým Ružovým snom.
