Vinohradnícke domy pri Panenskej ulici mali široké dvory a hlboké pivnice.
Panenská ulica bola pôvodne ulicou bratislavských remeselníkov a vinohradníkov.
Vznikla v stredoveku na vtedajšom majetku ženskej rehole klarisiek. Priestor sa vtedy nazýval Nunnenpeunt. V roku 1879 premenovali ulicu na Mateja Bela, ktorý bol riaditeľom neďalekého evanjelického lýcea. Názov Panenská ulica vznikol po prvej svetovej vojne.
Dnešná Panenská ulica bola ešte v 16. storočí viac-menej bezvýznamná, jej význam rapídne stúpol v sedemdesiatych rokoch 17. storočia, keď sem premiestnili z vnútorného mesta cirkevné centrum evanjelikov. Významné kultúrne centrum evanjelikov ešte stále pripomínajú dva evanjelické kostoly, ktoré postavili v druhej polovici 18. storočia. Ulica má bohatú históriu, sústreďoval sa tu čulý spoločensko-kultúrny život, mnohé domy na nej majú charakter šľachtických palácov. Budova číslo 9 je niekdajšia továreň na šampanské víno, v druhom nádvorí domu sa nachádzala kvetinová záhrada s cudzokrajnými kvetmi. V dome číslo 10 bola zasa prvá bratislavská aukčná sieň starožitností. Väčšina domov, ktoré sa zo starej zástavby zachovali, sú budovy barokové alebo klasicistické.
MICHAELA KADVANOVÁ
FOTO SME - MIROSLAVA
CIBULKOVÁ
V tomto dome býval po návrate zo štúdií v Halle Ľudovít Štúr. Bola tu aj redakcia Slovenských národných novín, kde sa schádzali Štúrovi stúpenci a spolupracovníci.
Goetheho inštitút bol pôvodne na Kozej ulici, na Panenskej je od roku 2000. Táto celosvetovo pôsobiacia nemecká kultúrna organizácia sa stará o šírenie nemeckej a európskej kultúry v zahraničí. Inštitút ponúka jazykové kurzy, filmové predstavenia, koncerty, výstavy a podobne. Do knižnice sem chodia najmä študenti, ale aj starí "Prešpuráci" pre zábavu čítať nemecké časopisy.
Neobarokový palác Georga Georgievitsa de Apadia je z konca 19. storočia. Nad portálom je šľachtický erb, za domom bola pôvodne terasová záhrada. Dnes je v budove Bulharská základná škola Christa Boteva, ako aj Základná umelecká škola Miloša Ruppeldta. Na fasáde je reliéfny portrét bulharského národného hrdinu, básnika Christa Boteva, ktorý sa stal zakladateľom bulharskej revolučnej a sociálnej poézie.
Na Panenskej od roku 1988 nepretržite fungujú starožitnosti. Zameriavajú sa na nábytok, väčšinou z obdobia prvej republiky. Ľudia sem chodia kupovať aj doplnky a rôzne drobnosti.
Malý evanjelický kostol postavili na rohu Panenskej a Lýcejnej ulice v roku 1778 pre slovenských a maďarských veriacich. Hlavný vchod do chrámu je v strede dlhšej uličnej strany smerujúcej do Panenskej ulice. Na jeho portáli je umiestnená tabuľa s latinským textom. Bočný vchod v užšej časti kostola je z Lýcejnej ulice, za vysokým múrom je skrytá aj átriová záhrada.
Veľký evanjelický kostol bez veže postavili v roku 1776 pre nemeckých evanjelikov. Vchádzalo sa do neho úzkym priechodom od lýcea, lebo nádvorie bolo v tom čase zastavané. Dnešný otvorený pohľad na kostol vznikol až zrútením domov pred ním. Na južnom a severnom portáli je tabuľa s latinským nápisom, strechu kostola dobre vidieť z niektorých vyvýšených miest.
Fasády starobilých domov sa môžu popýšiť prepracovanými detailami.
