Najkvalitnejšia voda je podľa odborníkov na ostrove Sihoť v Karlovej Vsi. Stojí tu takmer storočná čerpacia stanica, kde vodu čerpajú zariadenia staré vyše sedemdesiat rokov.
Voda, ktorú pijú Bratislavčania z vodovodu, neprechádza žiadnymi chemickými čistiacimi procesmi. Je vraj taká čistá, že ju nijako špeciálne neupravujú. Vodári do nej pridávajú len chlór kvôli hygienickým normám. "Najlepšia voda pochádza podľa mojej mienky z ostrova Sihoť v Karlovej Vsi. Kvalitou sa jej vyrovná aj voda z Pečenského lesa. Najväčší zdroj pitnej vody máme v lokalite Ostrovné lúčky pri Rusovciach, kde vyčerpajú 2500 litrov za sekundu. Zvyšok pochádza z Podunajských Biskupíc," hovorí Mikuláš Kéri z čerpacej stanice na Sihoti, starej vyše sto rokov.
Na ostrove Sihoť je aj najstaršia studňa, ktorú mesto nechalo postaviť ešte v roku 1886. Voda sa z nej však už nečerpá, je totiž hlboká len sedem metrov, a dnešná voda z vodovodu pochádza z 12-metrovej hĺbky. Najstaršie používané studne postavili niekedy v 30. rokoch minulého storočia. "Chlór sa do tejto vody pridáva naozaj len kvôli normám. Chlapi, čo pracujú v čerpacích staniciach, ju pijú priamo zo zdroja," vysvetľuje Kéri.Vyše sedemdesiat rokov majú aj čerpadlá, ktoré vodu poháňajú ďalej do potrubí, až kým sa cez niekoľko zariadení dostane do vodojemov.
Posledný poplach vo vodojeme spôsobil vrabec
Najstarší funkčný vodojem v meste leží nad hlavnou stanicou a má presne 75 rokov. Na Bôriku je zasa najväčší vodojem. "Keď sme ho začiatkom 90. rokov otvárali, bol najväčší v strednej Európe, má kapacitu 48-tisíc kubíkov vody," hovorí Michal Moravanský z vodární. Voda v týchto nádržiach síce vydrží po pridaní chlóru aj dva týždne, aj tak sa však snažia vyhnúť tomu, aby tu stála dlhší čas. Všetky vodojemy musia prejsť dôslednou hygienickou prehliadkou minimálne raz za dva roky.
Otrávenie vody by bolo pravdepodobne najefektívnejším útokom nielen teroristov, ale aj rôznych psychicky narušených ľudí. Preto sa ju snažia čo najlepšie chrániť. Studne na čerpanie vody sú zablokované dvoma mechanickými a jednou elektronickou zámkou, do vodojemov aj ostatných zariadení má vstup len úzka skupina ľudí. "Do 30 sekúnd musím naťukať bezpečnostný kód, v prípade nebezpečenstva máme aj špeciálne vojnové filtre," hovorí Moravanský. Do citlivých vodárenských zariadení zatiaľ nikto nebezpečný nevnikol, posledný poplach spôsobil vrabec.
Mesto je rozdelené na štyri tlakové zóny. Nižšie položené časti sú zásobované z vodojemov pre prvú zónu, vodu pre kopcovité štvrte vytláčajú čerpadlá do druhej a tretej zóny. V najvyššom pásme je vysielač na Kamzíku, ktorý je o tristo metrov vyššie ako studne na ostrove Sihoť.
Normy spĺňa len jedna čistiareň
Doručiť obyvateľom pitnú vodu je len jedna časť práce vodární. Tou menej voňavou je čistenie odpadových vôd, aby ich mohli bez výčitiek svedomia zo znečisťovania životného prostredia vypustiť do Dunaja.
V meste sú tri čistiarne odpadových vôd. Ústredná čistiareň neďaleko letiska sa stará o splašky všetkých domácností na ľavom brehu rieky až po Lamač. O západnú časť mesta sa stará malá čistiareň v Devínskej Novej Vsi, ktorá je najmodernejšia a jediná dokáže z vody odfiltrovať okrem nečistôt na uhlíkovom základe aj látky na báze dusíka a fosforu.
"Fosfor vo vode spôsobuje premnoženie siníc a iných organizmov, ktoré spotrebúvajú kyslík. Ryby potom nemôžu dýchať. Podľa noriem by všetky čistiarne mali likvidovať aj tieto nečistoty, a tak nás čaká modernizácia," povedal prevádzkový riaditeľ petržalskej čistiarne Vladimír Kvassay.
Spotreba vody od revolúcie rapídne klesla, na jedného človeka pripadá oproti 600 kubíkom ročne teraz len 180 kubíkov vody. Čistiarne projektované ešte za socializmu teda majú kapacitne veľkú rezervu. MARTIN KÓŇA
FOTO SME - PAVOL MAJER
Najstarší funkčný vodojem v meste sa nachádza nad hlavnou stanicou a má presne 75 rokov.
Na ostrov Sihoť dnes vedie most, pred sto rokmi však pre problémy v čase vysokého stavu Dunaja chodili vodári do práce vyše stometrovým podzemným tunelom. Veľmi vhod padol pracovníkom vodární aj počas povodní pred dvoma rokmi.
V petržalskej čistiarni voda prechádza niekoľkými fázami mechanického aj chemického čistenia, potom putuje do Dunaja. Zvyšky zatvárajú do vyhnívacích veží, kde vzniká bioplyn využívaný na kúrenie. Ďalší produkt - sušina sa využíva na výrobu hnojív.
