Jedným z významných zdrojov hluku je aj bratislavské letisko. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
. Jeho predstavitelia sa však bránia.
"Chýbajú nám základné údaje, nemáme dostatočné technické ani personálne vybavenie. Mesto vlastnilo jediné meracie vozidlo, ktoré sledovalo hluk aj znečistenie ovzdušia. Ale pre vysoké prevádzkové náklady ho museli predať. Kvôli záväzkom voči Európskej únii ho však mesto bude musieť opäť zadovážiť," myslí si Stanislav Tokoš z oddelenia územného plánovania magistrátu.
Smernica by sa mala realizovať v dvoch etapách. V prvej etape sa na základe monitorovania miest s počtom obyvateľov vyšším ako 250-tisíc vypracujú hlukové mapy. Táto podmienka sa týka len Bratislavy. V druhej etape sa vypracujú plány na znižovanie hlučnosti.
Zdá sa, že včlenenie a najmä realizácia požiadaviek európskej smernice prinesie so sebou viac problémov. Zatiaľ sa nevie ani o kvalifikovanom partnerovi, ktorý by vypracoval hlukové mapy.
"Hluková mapa je práca veľkého rozsahu a my by sme ju popri našich vlastných úlohách určite nemohli zvládnuť. Nemyslím si, že by na Slovensku nebol dostatok kvalifikovaných odborníkov. Akurát nie sú v jednej firme a museli by sa spojiť. Medzinárodná súťaž bude asi najvhodnejším riešením, lebo v našej krajine sa hlukové mapy takéhoto rozmeru ešte nerobili," hovorí Peter Rybár z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
Podľa zákona sa nemá hodnotiť len územie hlavného mesta, ale aj oblasť celého regiónu, ktorého rozsah nebol dosiaľ presne vymedzený.
Návrh zákona je vo fáze pripomienkového konania. "Zostáva nám stále menej času a súčasnú situáciu vidím ako posúvanie čierneho Petra. Nikto sa do projektu nechce pustiť. Je to presúvanie povinností na niekoho iného," myslí si Tokoš. "Pred dvadsiatimi rokmi sme tiež sledovali významné bodové zdroje hluku. Postupne sa však tieto zdroje sledovať prestali," dodáva.
MARÍNA DOBOŠOVÁ
