stánkami. Teraz to bola banda študentov - brigádnikov, ktorí ponúkali okoloidúcim nálepky. "Za desať korún podporíte kultúrne podujatia v Rači," prekrikovali sa na každom kroku.
V piatok popoludní boli na obligátne lokše s kačacou pečeňou, na cigánsku a, samozrejme, na burčiak zvedaví hlavne stredoškoláci, ktorí sa v partiách premávali s dvojlitrovými fľašami pod pazuchou. Staršími sa ulice zaplnili až po zotmení. Burčiak bol však v prvý deň osláv akýsi slabý, "babský", ako hovoria vinári. "Príďte radšej v sobotu, vtedy bude akurát. Viete, správny burčiak je najlepší len jednu hodinku," prezradil jedno z vinárskych tajomstiev pezinský vinár, keď zákazníci nad ochutnávkou jeho produktov krčili nos.
Cena burčiaku zostala aj tento rok ľudová - desať korún za dve deci, päťdesiatka za liter. V starej Rači neďaleko vinohradov sa však vyšplhala vyššie, smädný záujemca musel zaplatiť za liter o desať korún viac. Predavači ako keby sa dohodli. Návštevníkom to však dobrú náladu nevzalo. "Je to asi vysokohorská prirážka," zažartoval pán v stredných rokoch a objednal si ďalší pohárik račianskeho. (mk)
FOTO SME - PAVOL MAJER
