Most Košická, ktorý bude piatym bratislavským mostom, je už pripravený na otáčanie. Otočia ho medzi 16. a 21. septembrom. Teleso mosta váži teraz päťtisíc ton. Na moste bude dominovať svetlosivá a modrá farba, v noci by mal byť nasvietený. Na jednej strane bude lávka pre chodcov s výťahmi pre invalidov, na druhej cyklolávka. Dokončený by mal byť v máji budúceho roka.
V ankete, ktorú vyhlásil magistrát mesta, mohli dokonca minulého mesiaca Bratislavčania hlasovať za jeden z dvadsiatich štyroch navrhovaných názvov mosta. Anketa je už uzatvorená a v súčasnosti sa zratúvajú hlasy. Pre mestské zastupiteľstvo, ktoré o pomenovaní mosta bude rozhodovať, však jej výsledok nebude záväzný. V súvislosti s prácami na moste Košická prinášame prehľad o histórii, súčasnom fungovaní, zmenách v pomenovaní a budúcnosti ostatných štyroch mostov cez Dunaj.
Most má piliere z čias monarchie
Na mieste, kde stojí Starý most, bol v roku 1891 sprevádzkovaný prvý pevný most v Bratislave, montovaný železný Most Františka Jozefa. Dovtedy bol pred hostincom Leberfinger plávajúci loďkový most. Most bol dlhý 460 metrov, mal tri kamenné piliere a pásy pre železničnú i cestnú dopravu a chodcov. Most pred koncom druhej svetovej vojny zničili pri ústupe fašistické vojská, v tom čase sa volal po generálovi M. R. Štefánikovi. Vojaci Červenej armády potom používali pontónový most a neskôr drevený, ktorý sa nachádzal pri dnešnom hoteli Devín.
V lete roku 1945 ho začali technické jednotky Červenej armády v spolupráci s československými priemyselnými podnikmi obnovovať. Obnovu dokončili v januári 1946.
Pri jeho stavbe vojaci použili piliere pôvodného Mosta Františka Jozefa. Na stavbe pracovalo 600 sovietskych vojakov a 450 nemeckých zajatcov a pomenovali ho Most Červenej armády.
Odvtedy most prešiel rôznymi opravami a kompletnou generálnou úpravou. Napriek tomu, že podľa pôvodných zámerov mal byť iba provizórny a fungovať mal desať rokov, je využívaný až doteraz. Medzi Bratislavčanmi sa však zaužíval názov Starý most, ktorý sa od roku 1993 používa aj oficiálne.
Posledná havária pred dvoma rokmi
Po roku 2000 sa v blízkosti mosta stali dve väčšie havárie. V máji pred tromi rokmi v jeho tesnej blízkosti havaroval maďarský remorkér.
V dôsledku nehody bol na moste uzavretý poprúdny otvor, pričom plavbu v oboch smeroch organizoval prístavný kapitanát cez protiprúdny otvor. Lodná doprava bola sťažená, keďže lode v oboch smeroch premávali len cez jeden plavebný otvor. Most nebol výraznejšie poškodený a automobilová doprava na ňom nebola zastavená. Posledná väčšia nehoda sa stala v marci 2002. Člny tlačené rakúskym remorkérom poškodili dva piliere mosta. Most bol vzápätí na čas uzatvorený, kým sa zistilo, či nebola narušená jeho statika a kým sa vykonali potrebné opravy.
Čaká ho rekonštrukcia a električková trať
V súčasnosti je už vypracovaná štúdia, ktorá predkladá viaceré alternatívy rekonštrukcie Starého mosta. Most svojou výškou ani šírkou podľa európskej klasifikácie nevyhovuje lodnej doprave. Pre Starý most je odporučená podjazdná výška desať metrov, v skutočnosti má most podjazdnú výšku 7,59 metra. Podľa európskej klasifikácie vodných ciest je minimálna podjazdná výška 9,10 metra. Okrem nevyhovujúcej výšky má most aj nepriaznivú požadovanú minimálnu šírku v plavebnom otvore. Dunajská komisia so sídlom v Budapešti odporučila pri prvej najbližšej rekonštrukcii most prebudovať. Konkrétny termín komisia neurčila. Viacerí odborníci tvrdia, že na to, aby most vyhovoval týmto kritériám, bude nutné postaviť ho nanovo. V štúdii je zahrnutá aj výstavba električkovej trate, ktorá má spojiť centrum mesta s Petržalkou a čiastočne vyriešiť dopravný problém v Bratislave po tom, čo radní zamietli ideu výstavby metra. Podľa hovorcu primátora Milana Vajdu za najlacnejšiu a najrýchlejšie zrealizovateľnú alternatívu sa považuje rekonštrukcia mosta s umiestnením jedného smeru električkovej trate v priestore železničného mosta a druhého na cestnej časti. Znamená to, že po moste by už premávali len elekričky a boli by tu lávky pre chodcov a cyklistov. Automobilová doprava by bola vylúčená.
Nový most je svojou netradičnou konštrukciou jednou z dominánt mesta. S jeho výstavbou sa začalo v roku 1967 na vybudovanie hlavnej tepny do nového sídliska v Petržalke. Jeho stavba vyvolala rozporuplné reakcie, za obeť mu padla podstatná časť historického centra ako Vydrica, podhradie, Rybné námestie, židovská štvrť a synagóga. Prvé autá po moste prešli v roku 1972, kompletne ho dokončili o dva roky neskôr.
Most je zavesený na lanách v troch bodoch. Dominantný je pylón v tvare písmena A na petržalskej strane, na vrchole ktorého je kaviareň Bystrica. Vyhliadková kaviareň tvarom pripomínajúca lietajúci tanier je vo výške 82 metrov, na úrovni hradného nádvoria. Bratislavčania aj turisti sa sem mohli prísť pokochať výhľadom na mesto ešte pred dvoma rokmi. Vtedajší nájomca však vôbec neinvestoval do interiéru, ktorý sa oproti 70. rokom zmenil len minimálne. Po nezhodách s vedením mesta reštauráciu zatvorili. Len pred pár mesiacmi sa dohodli na prevádzkovaní reštaurácie s novým nájomcom, ktorý ju v súčasnosti rekonštruuje. Otvoriť by ju mali niekedy v polovici budúceho roka.
Most je dlhý 432 metrov, široký je 21 metrov. Pôvodne niesol názov Most SNP, po revolúcii ho zmenili na Nový most. Aj napriek krutým stavebným zásahom do historického centra ide o architektonicky zaujímavú stavbu, svedčí o tom aj množstvo ocenení. Most napríklad vyhral v roku 2001 celoslovenskú anketu Stavba storočia.
V lete menili a navyšovali na moste zvodidlá, ktoré boli už za tri desaťročia pomerne skorodované. V najbližších rokoch bude zrejme nutné položiť nový asfalt, no ak sa nestane nič mimoriadne, nasledujúcich desať rokov sa žiadna väčšia rekonštrukcia nechystá. Most je totiž na rozdiel od Prístavného mosta vo veľmi dobrom stave, hovoria odborníci z magistrátu.
Cez Nový most prejde denne vyše 28-tisíc áut smerom do mesta a v opačnom smere takmer 22-tisíc vozidiel.
Most Lafranconi
Diaľničný most Lafranconi je najnovším spomedzi štyroch súčasných mostov cez Dunaj. Pomenovali ho podľa talianskeho inžiniera Gracioza Enea Lanfranconiho, ktorý mal kedysi na ľavom brehu rieky vilu. Skomolením talianskeho mena sa z názvu mosta vytratilo písmeno n.
Most začali stavať v roku 1985 a dostavali v roku 1991. Hlavná konštrukcia je betónová, priamo v koryte rieky je zasadený hlavný nosný pilier. Rovnako ako Prístavný most je súčasťou stále budovaného diaľničného obchvatu mesta. Zároveň je mostom, kadiaľ vedie viacprúdová komunikácia na Viedeň zo severného brehu Dunaja a na Kúty a Brno z južného brehu Dunaja.
Most má sedem polí a spolu s estakádami meria 1134 metrov. Samotné premostenie cez rieku je dlhé osemsto metrov, takže je zatiaľ najdlhším mostom cez Dunaj v meste. Cez most vedie aj cyklistická trasa smerom na Devín, Dúbravku, rakúsky Hainburg, Rusovce a Čunovo. Stará sa oň Slovenská správa ciest, ktorá má na starosti všetky diaľničné úseky v štáte.
Po moste prejde denne 24-tisíc vozidiel v smere na Mlynskú dolinu, v smere do Petržalky ešte o dvetisíc viac.
Prístavný most
Nový most a Starý most spravuje mesto, Prístavný most a Most Lafranconi sú diaľničné mosty pod správou Slovenskej správy ciest. Najzaťaženejším mostom v Bratislave je Prístavný most. Intenzita dopravy v súčasnosti presahuje 80-tisíc vozidiel za deň. Diaľnično-železničný most pozostáva z hlavného mostného objektu, diaľničných a železničných estakád, vjazdov a výjazdov, ako aj lávok pre chodcov a cyklistov.
V roku 1983 dali do prevádzky jeho železničnú časť a dva roky nato aj diaľnicu na moste. Most dostal meno Most hrdinov Dukly a v roku 1993 bol premenovaný na Prístavný most. Jeho spodnú stavbu tvorí päť masívnych pilierov, s výškou od 12 do 22 metrov, najnáročnejšie pri jeho stavbe bolo založenie druhého piliera priamo v koryte Dunaja na umelom ostrove.
Piaty most
Dvadsaťštyri návrhov na pomenovanie piateho mosta cez Dunaj, z ktorých si mohli Bratislavčania v ankete vybrať: Piaty most, Jantárový most, Most Nivy, Most Európy, Most Andreja Hlinku, Most Alexandra Dubčeka, Most M. R. Štefánika, Most národov Európy, Most Ľudovíta Štúra, Prešporský most, Most T. G. Masaryka, Most Márie Terézie, Most svornosti, Most gen. Viesta a gen. Goliana, Most Apolo, Petržalský most, Most Jozefa Murgaša, Most Lido, Most Bratislava, Most Dunaj, Most Európskej únie, Most priateľstva a spolupráce, Most zmierenia, Most zblíženia.
