Snímka zachytáva trh pred Laurinskou bránou okolo roku 1910. V 15. storočí tu bola vozová hradba a pekárska pec. Dve storočia nato dobytčie jatky. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVA
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
Námestie SNP vyzeralo v dávnych časoch celkom ináč ako dnes. Pozdĺž celej západnej strany ho ohraničovali mestské hradby s baštami a mestská priekopa. Testamenty zo 14. a 15. storočia dosvedčujú, že Zelený alebo Hydinový trh vznikli už v dávnych časoch. Vtedy námestie a z neho vychádzajúca Dunajská ulica vytvárali nové osídlenie takisto ako susedná Špitálska ulica. Toto územie volali jednoducho Za priekopou sv. Laurinca. Jednotné námestie sa vybudovalo až neskôr.
Pred Laurinskou bránou
Na dnešnej dolnej časti Trhového námestia, teda pred Laurinskou bránou, bola v 15. a 16. storočí pekárska pec alebo šopa, ktorú spomína mestská účtovná kniha z roku 1506.
Na tejto časti námestia stála v roku 1478 vozová hradba, čiže vojenský terén Mateja Korvína, čo tiež svedčí o tom, že to bolo prázdne, rozľahlé priestranstvo.
Koncom 17. storočia sa pred Laurinskú bránu dostali z vnútorného mesta, z Hlavného námestia, jatky. Bola to krytá chodba, kde v utorok a v sobotu predávali mäsiari mäso. Najmä v sobotu pred Veľkou nocou, teda na Bielu sobotu, sa tam priam hemžili nakupujúce gazdinky. V roku 1777 premiestnili odtiaľto jatky na ich terajšie miesto.
Kostol svätého Vavrinca
Neďaleko Laurinskej brány na priestranstve medzi sochou sv. Floriána a Špitálskou ulicou stál kostol sv. Vavrinca. Nepoznáme jeho zakladateľa ani čas jeho vzniku. Isté je, že začiatkom 14. storočia už stál, lebo v roku 1311 sa stretávame s menom jeho kňaza Leopolda.
O dávnom pôvode kostola svedčí aj to, že už na začiatku 15. storočia bola nutná jeho prestavba. Veriaci sa na ňu skladali podľa svojich finančných možností aj testamentárne.
Kostol mal desať oltárov a tri veľké zvony. V cintoríne, ktorý ho obkľučoval, stála benefičná kaplnka sv. Jakuba.
V roku 1528, keď sa rozchýrilo, že sa blížia Turci, dalo mesto na rozkaz cisárskych komisárov z obranných dôvodov kostol zbúrať, ostala iba fara. Cintorín sa zachoval do roku 1774. Vtedy spolu s mestskými hradbami začal zanikať aj cintorín.
Kráľovské korunovácie
Námestie bolo v čase kráľovských korunovácií aj dejiskom hlučných a oslnivých výjavov. Pred kláštorom milosrdných stálo pódium pokryté súknom v národných farbách, na ktoré vystúpil kráľ, keď predtým v Kostole františkánov pasoval junákov so zlatou ostrohou za rytierov. Potom v prítomnosti veľmožov, stavov a širokej pospolitosti zložil predpísanú prísahu.
(Nabudúce Námestie SNP, pokračovanie.)
