"Mám rada históriu. Je dôležité vedieť, čo poznali a vytvorili ľudia pred nami, aby sme pod túto úroveň neklesli," tvrdí autorka nového sprievodcu po Bratislave Danica Janiaková. Publikácia koncipovaná ako päť prechádzok vyšla minulý týždeň vo vydavateľstve Perfekt.
Turistických sprievodcov po Bratislave je na pultoch kníhkupectiev niekoľko, avšak každý po čase zostarne. "Bratislava z roka na rok opeknieva a čím viac kvalitných publikácií na svoju propagáciu má, tým lepšie," myslí si autorka knižnej novinky Prechádzky po Bratislave publicistka DANICA JANIAKOVÁ. Sprievodca, ktorý sa na pulty kníhkupectiev dostal len pred pár dňami, vznikol vraj vďaka poriadnej dávke trpezlivosti. Potrebné bolo totiž aj chodiť po meste s metrom v ruke.
Čím sa tento sprievodca odlišuje od ostatných?
Je odľahčený. Nezasýpa ľudí historickými faktami, ale sprostredkúva im takpovediac 'dušu' mesta. Ponúka vlastne itinerár piatich prechádzok. Počas nich sa čitateľ dozvie to najhodnotnejšie, čo by mal v Bratislave vidieť a poznať každý jej obyvateľ i návštevník. Pokúsila som sa vžiť do kože obyčajného človeka - čo by asi chcel vidieť, keď má pred sebou päť voľných dní. S knihou v ruke môže chodiť od budovy k budove a dozvie sa to najdôležitejšie.
Stačí päť dní na spoznanie Bratislavy?
Kiežby si každý našiel toľko času, aby spoznal hlavné mesto!
Našli ste v knižke priestor aj na povesti a legendy?
Áno, aj ich prostredníctvom čitateľ spozná osobnosti, ktorých mená sa spájajú s mestom alebo ktoré tvorili jeho dejiny. Napríklad vynálezcu Wolfganga Kempelena, ktorého nazývali 'bratislavský Edison', fotografa Eduarda Koziča, skladateľa Jána Nepomuka Hummela, 'bratislavského Robinsona' Karola Jettinga, maliara Janka Alexyho, sochára Arthura Fleischmanna či legendárneho speváka Františka Krištofa Veselého. Fascinuje ma predstava, že títo ľudia kedysi chodili po tých istých uliciach ako my dnes a zanechali tu svoje stopy. Bratislava je plná takejto energie, škoda, že na ňu zabúdame.
Čo znamená písať turistického sprievodcu mestom?
Trpezlivo sa hrabať v literatúre a dokumentoch kvôli zaujímavým údajom a potom - neustále tie údaje overovať. Už roky dávam dohromady výstrižkový archív o Bratislave, ale až po mravčej práci pri písaní Prechádzok po Bratislave mám konečne pocit, že som si z pozbieraných informácií o jej minulosti, prítomnosti a perspektívach vytvorila celkový obraz. Práve tento hlbší kontakt s mestom chýba podľa mňa mnohým, možno aj rodeným Bratislavčanom. Chodíme po našom meste a vnímame ho povrchne, nanajvýš do výšky očí.
Spomenuli ste overovanie faktov. Je množstvo protichodných informácií v dokumentoch o Bratislave?
Občas si protirečí literatúra, občas to, čo je v nej zaznamenané, už zmenil život. A občas sa jednoducho pomýlili autori. Aj v takých triviálnych veciach, ako je šírka najužšieho domu v Bratislave pod Michalskou bránou. Niektoré zdroje uvádzajú, že je široký meter tridsať, iné, že meter šesťdesiat. Neostalo mi nič iné, len tam ísť s metrom a zmerať si ho. Meria meter šesťdesiat. Som veľmi rada, že som mala príležitosť si všetko zmapovať, aj takéto detaily. Dalo mi to pocit, že som s mestom zrástla. Viem, kde žijem. Najfotografovanejšou kuriozitou centra mesta je bronzová postavička Čumila (križovatka Rybárskej brány s Panskou a Laurinskou ulicou). V roku 1997 vytvoril Viktor Hulík sochu zvedavca vystrkujúceho hlavu z kanála a sledujúceho ľudí na uliciach, ktorý má u turistov nečakaný úspech. Kto sa pri ňom neodfotografoval, akoby v Bratislave ani nebol. Autá, ktoré majú povolenie pohybovať sa v pešej zóne centra mesta, už dvakrát narazili do Čumilovej nevinnej tváre s dobráckym úsmevom. Odkedy však nad ním postavili tabuľu Man at work , hviezda fotosuvenírov je v bezpečí.
Turisti sa radi fotia aj s bronzovým napoleónskym vojakom, ktorý sa opiera o lavičku na Hlavnom námestí. Jeho autorom je sochár Juraj Meliš.
Francúzske vojská sa do Bratislavy dostali dvakrát. Po uzatvorení prímeria v roku 1809 do mesta vkročil aj samotný Napoleon. Zanechal tu údajne aj jedného potomka, určite však viacerých vojakov, ktorí sa v meste usadili.
(Úryvok zo sprievodcu)
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Autor: DOROTA KRÁKOVÁ
