Najstaršia lokomotíva šiestej výstavy historických železničných vozidiel, parný rušeň vyrobený pre uhorské miestne železnice v roku 1896 vozil celý víkend hlavne deti. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
"Najstaršou lokomotívou je tu parný rušeň 310 433, ktorý bol vyrobený pre uhorské miestne železnice v roku 1896," povedal Jiří Kubáček, vedúci Múzejno-dokumentačného centra Výskumného a vývojového ústavu ŽSR. V rušni sa počas víkendu mohli povoziť zvedavci a využili to najmä deti.
Protipólom najstaršej lokomotívy bol rýchlikový parný rušeň Albatros z Česka, vyrobený v 50. rokoch pre dopravu rýchlikom po hlavných tratiach. Ten završoval konštrukciu parných rušňov pre štátne železnice. Z Českej republiky bola dovezená aj špeciálna vozňová súprava so salónnym vozňom prezidenta Tomáša Garriquea Masaryka.
"Okrem zbierky historických parných vozidiel, z ktorých sú všetky pojazdné, sú tu aj nové lokomotívy - elektrické, motorové alebo dieslové. A dopĺňajú ich aj železničné žeriavy, ktoré sú ďalšou témou výstavy," dodal Kubáček. Pozornosť návštevníkov upútal ručný či parný žeriav a záujem bol aj o obojživelné vozidlo značky Mercedes, ktoré sa pohybovalo rovnako graciózne po koľajniciach i po vozovke.
Každoročná prehliadka lokomotív je výbornou príležitosťou na stretnutie milovníkov železničných veteránov z celého okolia, v depe bolo okrem slovenčiny počuť aj češtinu, maďarčinu či nemčinu. Čím tieto staré parné kolosy zakaždým pritiahnu toľkých ľudí ku koľajniciam? "U parného rušňa je súboj živlov najdramatickejší, tu je to víťazstvo človeka najviditeľnejšie. U motorových a elektrických je už táto prevaha civilizovanejšia," vysvetlil Kubáček.
DOROTA KRÁKOVÁ
