"Podľa povolenia mali mať základy osemposchodovej budovy niečo vyše deväť metrov, majú však takmer jedenásť. Okrem toho použili technológiu pilót, ktorá sa využíva práve pri stavbách mrakodrapov. Spoločnosť Istroreal teda zavádzala, keď tvrdila, že stavba sa realizuje v súlade so stavebným povolením," hovorí občiansky aktivista Peter Hodál, ktorý si myslí, že stavbu by pre tieto a niekoľko iných podobných nedostatkov mal staromestský starosta zastaviť.
Podobné nedostatky zistila aj kontrola staromestského stavebného úradu, zatvárať stavbu sa však nechystajú. Podľa vicestarostu Andreja Petreka rozdielnosti oproti stavebnému povoleniu budú riešiť iba v priestupkovom konaní pokutou. Stavebník určite zmeny neodstráni - bolo by to finančne neúnosné. Buď sa teda podarí firme Istroreal presadiť zámer stavať 34-podlažnú budovu a bude pokračovať na súčasných základoch, alebo postaví len osempodlažnú budovu na podloží určenom pre mrakodrap.
Podľa Petreka jedným z dôvodov súčasných problémov ohľadne mrakodrapu pri Ymce je aj to, že v meste neexistuje materiál jasne definujúci, čo sa môže a čo sa nemôže v okolí Šancovej ulice stavať. "Chýba územný plán zóny, ktorý by hovoril o tom, do akej výšky môžu vyrásť nové stavby. Územie upravuje len aktualizovaný územný plán mesta, ten však o výškových limitoch nič nehovorí," povedal staromestský vicestarosta. Na miestnom úrade v súčasnosti pripravujú podrobný územný plán Mudroňovej, na Šancovú zatiaľ nedošlo.
Šancová ulica je pamiatkovou zónou, pamiatkari jej pridelili tento štatút v snahe zabrániť výstavbe novej železničnej stanice. Aj tak sa tu však v budúcnosti ráta s výstavbou viacerých výškových budov. V dolnej časti Predstaničneho námestia dokončujú železničiari prvú z výškových budov, ktorá presahuje výšku okolitej zástavby. Schvaľoval ju špeciálny železničný stavebný úrad. Okrem toho by mala výšková zástavba vyrásť aj na pozemku vyhorených potravín na na Šancovej povyše bývalého kina Ymca. Záujem stavať podobné budovy už deklarovali aj vlastníci pozemku medzi Radlinského a Mýtnou ulicou na Račianskom mýte, kde teraz funguje drevená krčma.
MARTIN KÓŇA
