Mlynár z údolia riečky Vydrice sa staral len o svoj majetok a ku svojim zamestnancom bol krutý. Najhorší bol k slúžke Marke. Raz jej prikázal, aby zašla na Volskú lúku obzrieť dobytok. Unavená Marka sa predierala popri Vydrici, keď zrazu začula slabý hlások. Pri vyvrátenom strome uvidela v jame starčeka: "Dievka milá, starý som, pomôž mi dostať sa odtiaľto."
Marka, hoci unavená, ľahla si k okraju jamy, podala starcovi ruku a horko-ťažko ho z nej vytiahla. On ju za odmenu priviedol k akémusi prameňu a povedal: "Dobre sa poumývaj, je to liečivá voda. Zhojí bolesti tvoje aj iných. Keď však niekto prameň využije zištne, voda zmizne."
Chýr o liečivej vode sa rozniesol po Bratislave i po okolí. Mnohí sa v nej okúpali a niektorí aj vyzdraveli. Miesto s prameňom nazvali Železná studnička.
V tých časoch žil v meste aj bohatý, ale lakomý človek. Keď si silu vody overil, na mestskej rade si vymohol povolenie ohradiť okolie prameňa a vymáhať od chorých poplatky. Časom tam postavil liečebnú budovu a kvôli honosnosti nazval kúpele menom vtedajšieho kráľa Ferdinanda.
Peniaze sa mu len tak hrnuli a čoskoro sa mu vrátili všetky výdavky. A potom sa to stalo - voda z prameňa začala ubúdať, až nakoniec úplne vyschol. Vtedy si ktosi spomenul, čo povedal starec Marke: "Keď však niekto prameň zištne využije, voda vyschne."
Dnes po bývalých kúpeľoch zostalo len pomenovanie Železná studnička. Prameň zmizol a kúpeľná budova natoľko schátrala, že ju museli demolovať.
IGOR JANOTA
