Na trhu pred Kostolom milosrdných bratov sa okolo roku 1925 predával najrôznejší tovar z dedín blízkeho okolia.
Chlebový trh pred postavením Mestskej tržnice (pred rokom 1910). V pozadí vpravo Kostol milosrných bratov.
Trh pred Laurinskou bránou, v strede súsošie sv. Floriána (okolo roku 1910).
Ulice a námestia Bratislavy
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
Trhy podľa patentov
Jarmoky hrali v Prešporku významnú úlohu od samého začiatku. Ich najstaršou formou je medzinárodný trh pod hradným vrchom, kde spolu kupčili Rimania a barbari.
Po vzniku uhorského kráľovstva sa mestské jarmoky konali podľa patentov.
+ Kráľ Ľudovít I. udelil Prešporku v roku 1344 právo slobodne a pod jeho ochranou a záštitou usporadúvať na sv. Vavrinca jarmok, ktorý trval 15 dní.
+ V roku 1385 povolila kráľovná Alžbeta veľkopôstny jarmok na nedeľu laetare.
+ V roku 1418 kráľ Žigmund povolil týždenný stredajší trh.
V roku 1430 na prosbu rybárov a mešťanov povolil Novému Mestu nielen týždenné stredajšie trhy, ale na sviatok Povýšenia sv. Kríža aj dvadsaťosemdňový výročný jarmok.
On potvrdil v roku 1389 jarmok na nedeľu laetare, on predĺžil v roku 1430 trvanie jarmokov na deň sv. Vavrinca a nedeľu laetare.
+ Kráľ Ladislav V. v roku 1454 potvrdil novomestské jarmoky.
+ Kráľ Matej Korvín v roku 1474 povolil michalský jarmok.
+ Neskôr sa počet jarmokov zvýšil na sedem, je totiž známe, že z rozkazu cisára Jozefa II. v roku 1784 znížili počet prešporských jarmokov zo siedmich na štyri. Mali sa konať v týždni od 3. marca - na Jána, na Michala a na Katarínu.
Jarmočné obrady
Jarmoky spočívajúce na privilégiách mali svoje osobitné obrady. Výročný martinský jarmok vyzvonili z veže Dómu sv. Martina, teda zvonením oznamovali jeho začiatok aj koniec. Zmienku o tom nachádzame v písomnostiach z roku 1434 a z roku 1574.
Na radničnej veži bola podľa údaja z roku 1451 vztýčená jarmočná zástava. Podľa záznamu z roku 1648 z tej istej veže oznamovali strážcovia veže trúbením začiatok jarmoku. Na jarmoku bolo vystavené rameno spravodlivosti, ako sa spomína v roku 1634 a v roku 1657. Tento zvyk sa udržal do roku 1852. Okrem toho viala na trhu aj zástava.
Trhy s koňmi, drevom a loďami
Na základe povolenia kráľa Žigmunda z roku 1391 boli prešporské jarmoky spojené aj s chýrnymi konskými trhmi. Kráľ Vladislav II. si tu dal nakúpiť v roku 1497 kočové kone pre vlastnú potrebu.
Okrem toho bývali v Prešporku aj známe trhy s drevom a loďami. Drevo dopravené z Rakúska sa uskladňovalo na prešporských brehoch. Aj ostrihomský arcibiskup Dionýz si tu zadovážil v roku 1448 drevo potrebné na reštauráciu ostrihomskej katedrály.
Na Trhovom námestí
V dnešných časoch sa na dolnej časti Trhového námestia (Námestie SNP - pozn. red.) od Kolárskej po Dunajskú a Laurinskú ulicu každý deň predáva zelenina, ovocie a kvety a bývajú tam aj týždenné trhy s kurencami, sliepkami a vajcami.
Na hornej časti námestia sa konajú výročné jarmoky. Vtedy tam postavia drevené búdy, ktoré sú majetkom mesta, a prenajímajú ich miestnym aj cezpoľným obchodníkom s odevmi, obrazmi, riadom, medovníkmi.
Pred budovou milosrdných vtedy predávajú svoje výrobky plátenníci a remenári.
Ceny tovaru limitované
Ceny tovaru na trhu boli limitované. V účtovných knihách zo 16. storočia, menovite z roku 1558 sa hovorí o rybných tabuliach, v roku 1590 o mäsových tabuliach. Na týchto čiernych tabuliach boli červenou farbou napísané ceny.
Mestské dôchodky svedčia o tom, akým výdatným pomocným zdrojom príjmov sú pre Prešporok peniaze za trhové miesta a poplatky na dobytčom trhu, ktoré ročne prinášajú do mestského rozpočtu 80- až 87-tisíc korún.
(Nabudúce Námestie SNP, pokračovanie)
FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
