V Šure v súčasnosti platí zákaz vstupu, ktorý sa však nedodržiava. Dnu môžu len účastníci školských a odborných exkurzií, ktorí sa vopred objednajú. V projekte záchrany sa uvažuje buď o zachovaní tohto režimu, alebo o vybudovaní náučného chodníka. FOTO - APOP
Národná prírodná rezervácia s najvyšším piatym stupňom ochrany – Šur, bez vody zomiera. Takmer tisíchektárová rezervácia za Vajnorami pod Svätým Jurom už asi 50 rokov vysychá. Šurský les je pritom pravdepodobne posledným pôvodným jelšovým zamokreným lesom v strednej Európe. V roku 1990 zapísali Šur do zoznamu mokradí s medzinárodným významom. V tomto zozname je zo Slovenska len 11 území, z toho tri sú v blízkosti Bratislavy – Dunajské luhy, niva Moravy a Šur.
„Šur dostal prvú ranu, keď v štyridsiatych rokoch 20. storočia vybudovali Šurský kanál ako protipovodňovú ochranu územia, aby zachytával potoky z Malých Karpát a vodu odviedol do Malého Dunaja,“ hovorí Anna Zemanová z Asociácie priemyslu a ochrany prírody. Územie sa odvodňovalo, vysušovali sa polia.
Ekológom sa však podarilo dosiahnuť, aby v roku 1952 vyhlásili Šur za národnú prírodnú rezerváciu. Pre jej záchranu sa postavil zavodňovací systém. Nikdy však nezačal fungovať. „Ďalší úder prišiel, keď uviedli do prevádzky Gabčíkovo, vyššej hladine podzemných vôd sa 80- až 100-ročné jelše nedokázali prispôsobiť. V rezervácii tak vysychajú veľké plochy porastov,“ hovorí Zemanová. „Nevhodné bolo aj umiestnenie veľmi vysokého napätia. Do rezervácie nepatrí.“
Šur špatia aj skládky na okraji pri Vajnoroch, Svätom Jure a Chorvátskom Grobe. Chýba aj turistický chodník, a tak sa ľudia po rezervácii pohybujú neorganizovane a vlastne protizákonne, keďže podľa zákona sa v rezervácii možno pohybovať len po vyznačených trasách. Na poľných cestách nie sú výnimkou ani autá. „Územie ohrozujú aj zámery investorov. V blízkosti Šurského kanála by mal viesť diaľničný okruh. Dúfam však, že sa nájde variantné riešenie,“ dodáva Zemanová.
Vnútri rezervácie je vyznačené ochranné pásmo so štvrtým stupňom ochrany. (Pre porovnanie národný park Vysoké Tatry majú len tretí stupeň.) Väčšinou sú v ochranných pásmach polia a pasienky, ale v jednom prípade ide o chatovú oblasť, ktorá tu vznikla ešte pred vyhlásením rezervácie. Odvtedy sa však rozrástla.
Po 50 rokoch chátrania rezervácie začala tento rok Štátna ochrana prírody SR – Správa CHKO Malé Karpaty spracúvať projekt záchrany. Podľa riaditeľa CHKO Viliama Klešťa by mal byť hotový v polovici budúceho roka. Potom ho predložia na verejné pripomienkovanie a na schválenie ministerstvu životného prostredia. Projekt musí doriešiť aj problém majiteľov pozemkov s chatkami alebo poliami, ktoré bude treba vykúpiť alebo vymeniť. Upraviť by mal aj prístup verejnosti do rezervácie. Najdôležitejšie však je priviesť do rezervácie vodu, opraviť staré akvadukty a stavidlá.
Autor: ANDREA HAJDÚCHOVÁhajduchova@sme.sk
