Najobľúbenejšia trať Kristíny Protičovej je 3000 m cez prekážky. Na snímke prekonáva vodnú priekopu. FOTO - MARTIN GUTTMANN
Svoj školský klub reprezentovala na viacerých pretekoch v USA. V Louisville na národných univerzitných majstrovstvách USA divízie NAIA prekonala slovenský rekord v behu na 3000 m cez prekážky o 1,32 sekundy (10:34,02 min). Vysokoškolské majstrovstvá USA vyhrala aj na klasickej 3000-metrovej trati bez prekážok. V tohtoročných slovenských tabuľkách je na prvom mieste až v štyroch disciplínach: 1500 m, 5000 m, 3000 m prekážky a 10 km. Aj po návrate domov trénuje absolventka Fakulty telesnej výchovy a športu UK pravidelne, v tomto roku nabehala už 2600 kilometrov.
Ako dlho ste pôsobili v Seattli?
V Seattli som študovala dva roky, od septembra 2002 do júna 2004. Bola som neustále v kolotoči tréningov, školy a cestovania po pretekoch, takže mi ten čas ubehol veľmi rýchlo.
Ste spokojná z hľadiska vášho atletického účinkovania v Amerike?
Zlepšila som si všetky osobné rekordy, od 400 m až do 10 000 m, stala sa dvojnásobnou majsterkou USA NAIA divízie, prekonala 9 rekordov školy, dvakrát som prekonala slovenský rekord na 3000 m prekážky, získala ocenenie Atlét - študent roka, takže spokojná určite som.
Pred odchodom do USA ste patrili na Slovensku medzi priemerné bežkyne, čomu pripisujete zlepšenie výkonnosti?
Škola mi neponúkla plné štipendium náhodou. Očakávali odo mňa kvalitné výsledky. Musela som šport začať brať ako zamestnanie, nielen ako zábavu. Trénovala som v tíme výborných bežkýň a mala dobrého trénera. Okrem športovej prípravy sa kládol veľký dôraz aj na psychickú pripravenosť. Američania sú veľmi sebavedomí a v atletike sa dajú úspechy dosahovať jedine vtedy, ak si športovec verí. Na pravidelných posedeniach s trénerom sme rozoberali súperky, taktiku. Presviedčal ma, že mám stále ešte veľké rezervy a kvalitné výkony ma čakajú. Dodalo mi to veľké sebavedomie.
Môžete porovnať vašu týždennú prípravu v USA a teraz doma?
Najväčší rozdiel je v tom, že doma behám bez prítomnosti môjho amerického trénera. Dohodli sme sa, že naďalej zostanem pod jeho vedením, je to veľký odborník. Mám jedine strach, aby som sa nezranila. Musím posúdiť sama, kedy a koľko moje telo zvládne.
Kde v Bratislave najradšej trénujete?
Rýchlostné tréningy behávam na štadióne Interu, ktorý je jediným tartanovým v Bratislave. Terén na súvislé behy striedam podľa nálady. Vyberiem sa väčšinou do Horského parku, na Železnú studničku alebo na Kolibu. Nevadí mi ani petržalská hrádza, ktorá je však v lete preplnená korčuliarmi a cyklistami.
Skúšali ste aj iné športy?
Súťažne nie. Odmalička lyžujem, plávam, bicyklujem, hrám basketbal a tenis. V podstate každý šport mám rada.
Čo odporúčate mladým atlétom k zdokonaleniu svojho talentu?
Nezačať sa príliš skoro špecializovať, správny vek na to je okolo 16-17 rokov.
Vaše plány do budúcnosti?
Splnenie limitu na európsky šampionát v krose, ktorý bude v decembri v Nemecku. Tajným cieľom je vybojovať si účasť na olympiáde v Pekingu. Všetko záleží na tom, či sa mi podarí nájsť sponzora. Teraz si hradím všetky náklady sama, cestovanie po pretekoch, štartovné, regeneráciu. Chcem sa osamostatniť od rodičov, ale popri práci na plný úväzok sa nedá behať 140 kilometrov za týždeň. Atletika na profesionálnej úrovni vyžaduje plné nasadenie na tréningoch a dostatok oddychu.
Aké trasy beháva?
Behá všetko od 800 do 10 000 metrov. Posledné dva roky sa začala špecializovať na 3000 m cez prekážky. Táto trať si okrem vytrvalosti vyžaduje aj rýchlosť, dobrý odraz a koordináciu. Beží sa sedem a pol kola, v každom kole treba prekonať štyri pevné prekážky a jednu vodnú priekopu. Zaujímavosťou je, že sa potom celé preteky bežia v mokrých tretrách. Kristína má špeciálnu obuv s dierkami, takže jej to nevadí.
