Rovnaké šance má Indián i suchá egyptská múmia." V podstate možno súhlasiť s touto úvahou z roku 1948, ktorá sa objavila v týždenníku Ruch. Isté však je, že plávanie vzniklo ako nevyhnutnosť v živote človeka žijúceho v blízkosti mora, jazera či rieky.
Starí Egypťania nám zanechali množstvo malieb znázorňujúcich plávajúceho človeka a sošky plavcov alebo záznamy na papyrusoch už z 5. a 4. tisícročia pred naším letopočtom. Asýrčania plávali okolo roku 880 pred n. l. rôznymi spôsobmi používajúc nafúkané kože zvierat. Antické Grécko poznalo plávanie aj ako súčasť prípravy vojakov i uzákonený plavecký výcvik chlapcov a dievčat.
Podobný vzťah k plávaniu mal aj starý Rím, kde lákali tisíce záujemcov aj neslávne gladiátorské hry na život a smrť, v tomto prípade utopením. V stredoveku záujem o telesnú prípravu upadol, cirkev v plávaní videla diablovo pôsobenie, nahota bola neprijateľná a tak plávanie zostalo aspoň súčasťou siedmich rytierskych cností, aj keď len niekde na chvoste.
Hrdina Zothmund
Veľa bojovníkov sa v bitkách utopilo, pretože plávanie bolo pre nich tabu. Tí čo pohyb vo vode ovládali a ťažké brnenie im neprekážalo, prežili. Pravdepodobne najstaršia správa v súvislosti s plávaním a Bratislavou sa zachovala z roku 1052. Istý muž menom Zothmund zabránil svojimi výnimočnými plaveckými schopnosťami vpádu nemeckého cisára Henricha III. Nielen do Bratislavy, ale do celého Uhorského kráľovstva. Pri obliehaní Bratislavy Nemcami v spomínanom roku tento plavec podplával v Dunaji nepriateľské lode, navŕtal do nich diery a tak ich potopil. Nemecké vojská boli donútené k ústupu a obyvatelia Bratislavy si vydýchli.
Príjemnejšiu stránku pohybu vo vode i plávania predstavovali kúpele, aj keď samotné plávanie nebolo v kúpeľoch prvoradé a predstavovalo iba časť vodných radovánok. Susedná Viedeň disponovala už koncom stredoveku 29 verejnými kúpeľmi a podobné sa onedlho rozšírili aj do Bratislavy.
V roku 1827 cez Dunaj
Jeden z najstarších plaveckých výkonov patrí anglickému romantickému básnikovi lordovi Byronovi v roku 1810, keď preplával Dardanelskú úžinu len preto, aby si overil báj o Leandrovi a Hére. V lete 1827 preplával veľký priaznivec športu, gróf Š. Szechényi s priateľmi E. a K. Zichyiovcami široký Dunaj, čo vyvolalo značný ohlas. Napokon, už od roku 1820 sa začal v Bratislave organizovať plavecký výcvik pri vojenskom internátnom ústave a zúčastnili sa ho nielen vojaci, ale aj civili a dokonca ženy. Ako informoval Pressburger Zeitung v máji 1820, vítanou pomôckou pre frekventantov kurzu bola učebnica plávania od J. Lauda.
Výcvik plavcov prebiehal v rekonštruovanej krytej plavárni z roku 1818, kde sa nachádzalo okrem samotného bazéna ešte 32 kabín a vane. Išlo tak o druhé najväčšie zariadenie v celej monarchii. V prvej polovici 19. storočia začalo plávanie naberať športovú podobu.
Autor: IGOR MACHAJDÍK (Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
