Dnes vyniká v tenise na vozíčku, v ktorom výrazne napreduje.
FOTO - ARCHÍV TM
Príbeh bývalého futbalistu Tomáša Masaryka je výnimočný. Bývalého preto, lebo futbal už hrať nemôže. Pred troma rokmi totiž havaroval a nohy mu ostali nehybné. Jeho telo bolo po nehode v dezolátnom stave, lekári konštatovali, že nebyť jeho športovej minulosti, neprežil by. Dnes sa Tomáš Masaryk úspešne zapája do tenisového diania. Na vozíčku je už štvrtým najlepším hráčom na Slovensku.
Rozmýšľal o hokeji
Tomášova športová činnosť, ako sám hovorí, sa začala dňom narodenia 13. februára 1979. Bol neposedné dieťa. Odmalička sa venoval športu, od piatich rokov hral futbal v rodnej obci Holíč na Záhorí. Vo štvrtej triede na základnej škole sa športový talent Tomáš rozhodoval medzi futbalom a hokejom. Keďže za hokejom by musel cestovať sedem kilometrov do Skalice, rozhodol sa pre futbal, ihrisko mal pár metrov od domu. V 16 rokoch hral už za mužov štvrtú ligu. "Hrali sme v Trnave s ligovou rezervou Spartaka. Oslovili ma tamojší funkcionári, aby som v ich klube hral prvú dorasteneckú ligu," začína zaujímavé rozprávanie Tomáš Masaryk. Za Trnavu hral dva roky.
Stihol len štyri štarty
Po maturite vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave, zameranie trénerstvo futbalu a učiteľ telesnej výchovy. Hneď ako sa funkcionári Interu dozvedeli, že Masaryka na školu prijali, oslovili ho. Rok hral prvú dorasteneckú ligu za žlto-čiernych, potom rok za juniorku. Nasledujúcu sezónu pôsobil v prvom mužstve Interu. "Bohužiaľ, nedalo sa to zvládať - vysokoškolské štúdium a futbal na najvyššej úrovni. Rozhodol som sa pre štúdium a popri škole som hral za juniorku Interu. Posledný vysokoškolský rok som hral druhú ligu za Senicu," hovorí Masaryk, ktorý má na konte štyri štarty v prvej lige medzi seniormi. V lete 2001 mal odísť hrať prvú ligu do Česka. Žiaľ, nestalo sa. Dva týždne po promóciách ho zabrzdila ťažká dopravná nehoda.
Prežil vďaka zázraku
Stalo sa to cestou na tréning, tri týždne sa čakalo, či Tomáš bude vôbec žiť. Prebral sa, ale s pohybom to bolo veľmi zlé. Hýbal len jednou rukou, trocha hlavou. Utrpel silný otras mozgu, mal úplne vykĺbené rameno, zablokované pľúca, štyri mesiace krvavé oko a dva zlomené stavce. Všetky športové, futbalové a životné ciele sa mu zrútili. Neuveriteľný optimista Tomáš však pozbieral neobyčajnú životnú energiu a znova je z neho aktívny športovec.
"Bol som zvyknutý žiť športom každý deň, po autonehode som sa nedokázal ani otočiť na posteli. Pol roka som sa rehabilitoval v Kováčovej, ale môj pohyb na vozíku bol dosť biedny. Zaprel som sa a každodenným cvičením dávam telu stále viac záťaže," pokračuje v rozprávaní.
Na zväze o ňom vedeli
Rok a pol po autonehode sa začal zaujímať o športovanie na vozíčkoch. "Potreboval som aj inú motiváciu a zábavu, ako len každý deň cvičiť. Nakontaktoval som sa na Slovenský zväz telesne postihnutých. Na moje prekvapenie už boli od futbalového zväzu informovaní, čo sa mi prihodilo. Rozhodol som sa pre tenis na vozíčku," hovorí ďalej.
Na tento šport je potrebný špeciálny vozíček. Tomáš začínal na klasickom. Na ďalšom rehabilitačnom pobyte v Kováčovej používal vozíček predsedu Paralympijského výboru Jána Riapoša, ktorý bol dvakrát majstrom sveta v stolnom tenise.
Tomášov zdravotný stav sa pomaličky zlepšuje najmä vďaka športovaniu a pevnej vôli. Má úplne normálny, veselý život. "Záleží na sile vôle a osobnosti. Ako si človek život zariadi, tak ho prežije. Ja sa o to snažím neustále s úsmevom," dodáva veselo Tomáš.
Obnovujú nadáciu
V Hornej Strede v júli usporiadali charitatívnu akciu, na ktorej sa zúčastnili viacerí futbalisti, medzi nimi i Dušan Tittel, Vladimír Kinder, Róbert Tomaschek či Ondrej Krištofík. Hral sa vodný futbal, výťažok mal putovať na kúpu nového 200-tisícového vozíčka pre Tomáša, avšak toľko prostriedkov sa nevyzbieralo.
Predtým sa zúčastnil aj prvého ročníka NHL Tenis Trophy v Petržalke, kde ho podporili viacerí naši hokejisti. Na predsezónnej tlačovej besede Interu mu odovzdali finančný dar 25 000 korún. Na spomínanú čiastku sa vyzbierali interisti. Jeho ročné náklady na tenis sa pohybujú okolo pol milióna korún, navyše potrebuje kvalitný 200-tisícový vozíček. "Bol by som rád, keby mi v mojom úsilí niekto pomohol," hovorí Tomáš.
Jeho pravou rukou je kamarátka Monika Kozelová. "Chceme zobudiť zdravých športovcov, aby začali pomáhať postihnutým, lebo možno práve oni budú niekedy túto pomoc potrebovať. Oživujeme aktivitu nadácie Olymp, ktorú sme kedysi založili s Dušanom Tittelom," prezradila.
