Attila Érsek: Kord som nedržal v ruke dva mesiace

Samozrejme, a z rekonvalescencie mám zatiaľ dobrý pocit. Operovali ma špecialisti v Mödlingu. V Rakúsku sa mi vlastne toto zranenie stalo. Nesmiem nič uponáhľať, som pravák, takže u mňa je ľavá noha zodpovedná za dynamiku pohybu. Navyše je počas strehu atypicky vytočená a dostáva poriadne zabrať. Je fajn, že si oddýchli aj preťažené šľachy v členku, ktorý ma v poslednom období mnohokrát hneval.

Určite na titul majstra Európy z roku 2003 a na víťazstvo vo Svetovom pohári v Kanade. Veľmi si cením aj bronzovú medailu, ktorú som ako člen nášho družstva získal na majstrovstvách Európy. V posledných rokoch som šliapal naozaj na doraz, v juniorskej i seniorskej kategórii, takže mi pauza prišla vhod, potreboval som si trocha oddýhnuť aj psychicky.

V Dobrohošti máme chatu a okolo nej je dostatok možností na beh, plávanie a bicyklovanie. Koncom augusta sa začnem venovať riadnej kondičnej príprave, ktorá by podľa mojich plánov mala trvať asi dva mesiace. Dovtedy asi kord do ruky nezoberiem, hoci sa možno pôjdem trochu 'nadýchať' atmosféry do našej šermiarne. Nová sezóna je pre olympiádu posunutá, mám teda ešte dosť času.

Určite nie hneď prevratne dobré výsledky, počítam, že bude trvať dva-tri roky, kým budem schopný pravidelnejšie postupovať napríklad do najlepšej šestnástky na turnajoch. U nás ani nie je pravidlom, že špičkový juniorský šermiar sa hneď presadí aj medzi mužmi. Je to dlhší proces. Juniorský šerm je živelnejší, seniorský rozvážnejší. A k tomu sa treba dopracovať. Moje úsilie bude smerovať k olympiáde v Pekingu, to je najbližší veľký cieľ.

Už je to za mnou, ale keď si spomeniem, že na kvalifikácii v Belgicku som nepostúpil do finále len o šesť zásahov a obaja finalisti do Atén cestovali, tak si uvedomujem, ako som bol blízko. Takto som si boj o medaily vychutnal bez nervov pred televízorom a obzrel som si svojich budúcich súperov.