SME

Martin Kasarda: Piesočná búrka

Za prestup do nášho tímu dostal toľko, že si hneď kúpil obrovskú haciendu, dokonca tam vraj má aj stromy. Ľudia radi závidia. Prvé husle sú prvé husle, na tom sa nič nezmení, virtuóz sa v našom športe nerodí tak často. Náš tím ho však ...

ILUSTRÁCIE - MAREK ORMANDÍK

Za prestup do nášho tímu dostal toľko, že si hneď kúpil obrovskú haciendu, dokonca tam vraj má aj stromy. Ľudia radi závidia. Prvé husle sú prvé husle, na tom sa nič nezmení, virtuóz sa v našom športe nerodí tak často. Náš tím ho však prijal s nadšením, to musím zdôrazniť. Závisť? V žiadnom prípade, to sa nenosí. Obdiv, to zas áno. Máme sa čo učiť, jeho technika, ako narába na ihrisku so slákom, to je čosi famózne. Ale nezabúdajte, že toto je kolektívny šport. A keď je niekto špička, tak to spoznáte len vtedy, ak má za sebou ľudí, ktorí mu držia chrbát. Viete, orchester musí ladiť, aby vynikol sólista. Hoci ľudia posudzujú výkon na ihrisku najmä podľa toho, či jeho najviditeľnejší hráči dokážu svojimi sólami nadchnúť. To, že celý orchester hrá presne, je pre divákov akoby samozrejmosť. Ja hrám siedmu sezónu, šťastné číslo, a viem, čo je to mať silný káder.

Všetko je pripravené na zápas, vážení diváci, forma sa dolaďovala do posledných chvíľ. Obidva tímy sú na svojich hracích polovičkách. Dnešný zápas medzi Púštnymi kojotmi z oázy Michalovce a Bledými beduínmi z Petržalky je bezpochyby vyvrcholením tohtoročnej sezóny. Ide o veľa, pretože práve tento zápas môže obidvoch dnešných súperov posunúť do prestížnej majstrovskej euroligy. Obidva orchestre sú pripravené, taktovka rozhodcu je zdvihnutá. Zápas sezóny je tu a vy musíte byť pri tom. Počasie nad štadiónom je priaznivé, teplota sa momentálne pohybuje na príjemnej tridsiatke. Napätie medzi divákmi je zatiaľ veľmi športové a pevne veríme, že také ostane až do konca dnešného supersúboja sezóny.

Vaše večné hádky kto je lepší. Jednoducho, niekomu ide lepšie Mozart, niekomu Phil Glass. Netárajte, kolega, ak sa Kojoti dokážu vyblázniť na Mozartovi či Beethovenovi, prečo nevedia odpáliť modernu? Asi k tomu nemajú vzťah. Ale to je vecou trénerov, aby im odhalili taktiku, akou zvládnuť hoci aj seriálovú formu. To chcete veľa, predsa len, oáza Michalovce je miestom všeobecne inklinujúcim skôr k tradíciám, dokonca som počul, neviem, či je to pravda, že tam nedávno mali výstavu fotografií z čias, keď na miestach dnešnej púšte bolo jazero. Nevravte! Až takí tradicionalisti to sú? Mali by to zakázať. Potom už začínam rozumieť tomu, že si nevedia vytvoriť vzťah k futurizmu či dodekafónii.

Symfónia sa rozlieha štadiónom, orchester Bledých beduínov svojim forte narúša sústredenú hru basového krídla Púštnych kojotov. Tympanista ráznymi údermi ženie svoj orchester vpred. Hráči na violončelá nestíhajú prehlušiť perfektne zohraté trilkovanie flautistov a klarinetistov. Zdá sa, že dnešné sólo prvého huslistu, ktorý sa vo fraku Beduínov predstavuje po prvý raz, bude postavené na skutočne pevných nohách. Diváci freneticky povzbudzujú svojich, trúbia na zvinuté koncertné programy. Obidve strany tu majú dostatok fanúšikov na to, aby sa horúci kotol štadióna La Belle Epoque chvel bojovým nadšením. Milí diváci, takáto atmosféra sa objavuje len pri tých naozaj najväčších športových udalostiach. Je cítiť, že karavána fanúšikov Bledých beduínov je skutočne oddaná a napriek strastiam prechodu cez zdivočené územia pod ostrihomskými piesočnými pohyblivými dunami, prišli podporiť svojich hrdinov. Ale vráťme sa k hre, pretože súboj moderne chápaného útočného Brittenovského adagia a klasickej interpretácie Berliozovej Fantastickej symfónie je naozaj lahôdkou pre športových milovníkov. Prvý huslista práve preberá melódiu od svojich zadákov a preniká svojím úžasným výkonom ako maslo do rozrušenej stavby Púštnych kojotov. No toto, pán dirigent, to bol jasný faul. Diváci Beduínov burácajú, pretože ich prvému huslistovi zahrali súperi naraz protirytmus aj falošné tóny. Kojoti sa však zbierajú na útok a nečakaným pizzicatom prebiehajú pomedzi nástrahy zvukovej steny svorných Beduínov.

Pozrite sa, tie pravidlá sú dané medzinárodnou asociáciou symfonického športu. Naozaj môžu naši hráči hrať čokoľvek. Dobre, ale uznajte, robiť nejaké pokusy s orchestráciou diskohudby kdesi z hlbín 20. storočia mi pripadá nechutné. Pamätáte sa, ako sa Niagarské Surikáty na celosvetovom šampionáte pred dvoma rokmi predviedli s hudbou k Hviezdnym vojnám? To sa dalo? Pletiete hrušky s jablkami, kolega. V tých temných dobách bolo bežné, že sa hudba k filmom pokladala za klasickú. Nakoniec ten Williams ju skladal pre film, v ktorom sa objavila vízia našej púštnej prítomnosti, nepamätáte si na Tatooin? Isto, máte pravdu, ale paradigma diskohudby je vskutku odlišná od filmovej hudobnej klasiky. Hudba ako hudba, pane, dôležité je, že je rozvrhnutá pre orchester a teda môže znieť na ploche. Dovolím si zapochybovať o zdravosti vášho úsudku. Pokiaľ som dostatočne rozhľadený v otázkach hudobnej histórie, diskohudba bola primitívnou civilizačnou odbočkou, navyše ju ľudia produkovali za pomoci elektriky, čo je vrcholne nechutné. V tom s vami súhlasím, pán kolega, aj keď ste fanúšikom iného orchestra ako ja, na druhej strane, dovolím si podotknúť, že problém elektrifikácie a nonelektrifikácie riešila Veľká Rada už pred dvanástimi rokmi... Pred trinástimi, pán kolega, trinástimi, pamätám si to, lebo vtedy naposledy na Orave snežilo. Máte pravdu, pamätám sa, boli toho plné správy, počasie sa zbláznilo, odporný zážitok. Ale odbehli sme od problému, pokiaľ viem, Rada rozhodla, že pokiaľ sa pretransformujú staré zápisy pre elektrickú hudbu do orchestrálnej podoby, môžu sa používať pri zápasoch. Aj Rada sa môže mýliť, diskohudba podľa mňa na takéto súboje nepatrí.

Prvý huslista prišiel do nášho tímu hlavne preto, že náš tréner vie, kde sú naše slabiny. Ale to by ste sa vlastne mali pýtať skôr trénera alebo hovorcu nášho orchestra, ktoré to sú. Podľa mňa? Niekedy, keď sa zúrivo ruveme na ihrisku, dokážeme vystavať krásne harmónie, vynikajúce zvukové steny, rytmus nás nesie vpred na protivníkov orchester. Len nám chýbal elegantný vrchol, výbušná sila sóla, ktoré by súperov orchester tak vzrušilo a vyviedlo z miery, aby sa prestal sústreďovať na svoju hru. Poznám to, raz sme hrali Straussovho Zarathustru, mohutnú skladbu, ktorá nás vždy dokáže zomknúť, ale keď do nás napálili Šostakovičom a jeho úžasným klavírnym sólom, navyše, hrali to Petrohradskí Šamani, normálne sme prestali hrať. Rozprášili nás len preto, že mali božského sólistu. Pokúšali sme sa hrať falošne, skúšali sme meniť rytmus, ale dokonca naši fanúšikovia zmĺkli a počúvali s úžasom súpera. Našťastie, naši fanúšikovia vedia oceniť krásnu hru, aj keď je to proti nám. Nezvyknú sa ruvať, ako niektoré barbarské kmene z Albiónskych stepí.

To, čo predvádzajú hráči na ihrisku, milí diváci, je minimálne koncertom sezóny. Po chvíľkovej nadvláde Kojotov sa sily opäť vyrovnali. Obidva súperiace orchestre majú romantizmus evidentne zvládnutý, ale tak sa zdá, že Rimskij-Korsakov na sláčikoch michalovských Kojotov, ktorí využívajú výhodu domáceho prostredia, je hraný mimoriadne s citom. Dokonca sa harfistke petržalských Beduínov rozbehli prsty skôr v melódii Šeherezády, čo dirigent zápasu zaregistroval a pripísal takt k dobru práve Kojotom. Našťastie, Petržalčania to veľmi rýchlo dobehli, predsa len zohrávajú časté priateľské zápasy s Viedenskými Džezvami, ktoré po tom, čo ich štadión v oáze Práter zničili kobylky, hrávajú na prekrásnom petržalskom štadióne, ktorý vytvorili v suchom koryte po rieke Dunaj. Zdá sa, že hra sa upokojila, predsa len väčšina romantikov sa snažila v druhých vetách svojich symfónií hru kolísať v jemnejších rytmoch, čo umožňuje trénerom preskupiť hráčov a pripraviť sa na vyvrcholenie. Horšiu správu však doniesli dymové signály meteorológov, ktorí hlásia, že piesočná búrka na sever od oázy Sliač sa pomaly presúva k Zemplínskej púšti.

Haló, tu Škorpión, Líška, ozvite sa, prepínam. Počúvam, Škorpión, prepínam.. Zápas by sa mal končiť asi o dvadsať minút, zatiaľ nemáme žiadne indície o tom, že by sa fanúšikovia Kojotov a Beduínov chceli pobiť, prepínam. Náznaky tu ale sú! Viem, že Beduíni si doniesli svoje vlastné gitary, takže útok sa dá očakávať, prepínam. V sektore C je zatiaľ pokoj, žiadne hudobné nástroje sme nezaznamenali, prepínam. Viete, ani pri zápase s Poslednou Studňou z Mikuláša nevyzerali Kojoti, že by chceli útočiť a bola z toho nakoniec mela. Sú zákerní a neraz schovávajú malinké nástroje po vreckách, dokonca dokážu zaútočiť jednoduchou hrou na hrebeň, prepínam. Vedia, skúsime udržiavať ticho. Ozaj, neviete, aký je stav? Prepínam. Zdá sa, že ten nový prvý huslista má ťah, Kojoti vyhrávajú o tri takty, ale nič nie je rozhodnuté, prepínam.

Keď sa ma pýtate, čo najradšej hráme. Máme nacvičený celý kopec skladieb a závisí od súpera, akú stratégiu chceme zvoliť. Naozaj ide skôr o to, čím môžeme zaujať, čo zneistí súperovu obranu. Lebo keď sa rozsypú violončelá alebo dychová sekcia, to rozloží aj sústredenie sólistov. Viete, nemôžete sa do súpera pustiť valčíkmi, lebo Straussovci sú milí a nevtieraví. To a dá hrať na exhibíciách, keď sa orchestre skôr prekárajú. Vy hráte Na krásnom modrom Dunaji, súper hoci nejaký ten lehárovský čardášik. Keď však ide o body, o prestíž, o titul, musí sa hrať tvrdo, náročne, ale pritom elegantne. Viete, Bolero môžete hrať proti slabému súperovi, ale nie proti niekomu, kto na vás vypustí Svätenie jari. Raz som zažil takých bláznov, boli to tuším Londýnski Pytóni, ktorí sa smelo pustili vo finále svetových majstrovstiev v letnej aréne v Reykjaviku do Vivaldiho Štyroch ročných období. To som bol ešte mláďa a hral som za Varšavské Slony, ktoré nastúpili na úvod s Janáčkom. Do útoku sme sa chystali prejsť Beethovenovou Eroicou. Lenže tým Vivaldim nás tak učičíkali, že keď spustili Johna Cagea a zahrali jeho 4'33, odpadli sme od úžasu. Nevedeli sme chytiť ani len základný rytmus. Ale bola to čestná prehra, Pytóni vtedy prevalcovali celý civilizovaný svet, vo finále hrali s nepálskymi Pohyblivými Pieskami, tuším až v rozstrele vyhrali, keď sa im podarilo zahrať skvelé Mozartovo Rekviem. Pohyblivé Piesky akoby nečakali, že to nemá koniec, tak zostali úplne paf so svojim Bartókom.

Neuveriteľné, milí priatelia, pár minút pred koncom ešte stále nie je rozhodnuté. Horúca atmosféra na štadióne La Belle Epoque je fantastická. Diváci podporujú svoje tímy úžasnými vokálnymi spevmi, začul som úryvky z Wagnerovho Prsteňu Niebelungov medzi fanúšikmi Kojotov a povzbudzujúce variácie na Orfovu Carminu Buranu. Tento staronemecký fanúšikovský súboj je stále silnejší, dokonca pomedzi ploty, ktoré rozdeľujú prívržencov jednotlivých orchestrov už začali lietať aj motýliky, kravaty a zdá sa mi, že som zahliadol aj poletujúce dámske nohavičky, čo je medzi priaznivcami orchestrálnych súbojov výrazom najväčšieho opovrhnutia. Policajné oddiely budú mať po zápase isto plné ruky práce. Dirigent na ihrisku však zvláda súboje Bledých Beduínov z Petržalky a domácich michalovských Púštnych Kojotov na jednotku. Rozhodujú naozaj maličkosti! Trianglista práve ideálne poslal svoj úder do hry a prvý huslista Beduínov famózne naskakuje svojím sólom na rezonujúci zvuk! Zdá sa, že je rozhodnuté! Ale čo to? Kojoti sa nevzdávajú, do posledných chvíľ sa vrhli bojovným Aramom Chačaturjanom a rozbíjajú hru prvého huslistu na márne kúsky! Neuveriteľný boj!

Viete, pán kolega, zdá sa mi, že naše paradigmy vnímania hudby asi nebudú celkom kompatibilné. Aj mne sa zdá, že hoci sa zhodneme na istých kvalitách, predsa len vo vás vrie domáci konzervativizmus, čo z filozofického hľadiska považujem priam až za obscénne gesto. Dovolím si vysloviť svoj názor, ktorý je rozhodne distingvovanejší, než ten váš, pán kolega, váš neskonalý obdiv k moderne mi vskutku nie je po chuti. Aby som nebol útočný, nazdávam sa, že prechodné obdobie francúzskeho impresionizmu je rovnako blízke vám i mne. To rozhodne nepopieram, ale ja si napríklad rád vypočujem na štadióne aj Stockhausena, čo je nepochybne znakom vysokého vkusu, ktorého prítomnosť u vás akosi nenachádzam. Dovoľte mi vysloviť nádej, že vaše nechutné názory sa časom zmenia, inak vám budem musieť ublížiť! Ó, to snáď nie, vy na mňa vyťahujete zobcovú flautu??? Chlapi, pozrite sa, on má hudobný nástroj! Na nich!

A je tu záverečné crescendo! Vážení diváci, je to jasné, víťazný orchester Púštnych Kojotov nás bude reprezentovať v jesennej majstrovskej eurolige. Tu na tribúnach michalovského štadióna La Belle Epoque znie frenetický potlesk domácich fanúšikov. Hráči nadšene vyhadzujú svoje motýliky medzi svojich obdivovateľov. Napriek prvým zrnkám piesku, ktoré veštia blížiacu sa piesočnú búrku, bude dnes celá oáza oslavovať. A Beduínom neostáva nič iné, len sa radšej potichu vytratiť, aby sa nedostali do rúk oslavujúcim fanúšikom. Zdá sa, že neskoro. Domáci sa tu na štadióne pustili do masakrovania hostí, vyťahujú drumble a iné malé hudobné nástroje. Ach, šport je tvrdý, azda hosťom pomôže polícia. Dúfajme, že cestu nehostinnou podtatranskou stepou prežijú. Zo štadióna La Belle Epoque v oáze Michalovce sa s vami lúčim a prajem krásnu noc.

Cyklus Poviedka na piatok pripravuje © Literárna a kultúrna agentúra LCA. Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka

Marek Ormandík sa narodil v roku 1968. Martin Kasarda sa narodil v roku 1968. Autor ilustrácie na VŠVU absolvoval knižnú tvorbu, grafický dizajn a maľbu u profesorov Lebiša, Rumanského a Kállaya. Autor poviedky vyštudoval na nitrianskej Pedagogickej fakulte za učiteľa slovenčiny a občianskej náuky a na Filozofickej fakulte UK za doktora teórie literatúry. Najviac obrazov Mareka Ormandíka môžu Bratislavčania vidieť na uliciach, lebo maľuje aj plagáty Slovenského národného divadla. Najviac textov Martina Kasardu môžu čitatelia čítať v týždenníku Formát, kde pracuje ako vedúci redaktor oddelenia Štýl. Výtvarník žije v Bratislave s manželkou a dvoma deťmi. Spisovateľ žije v Petržalke s manželkou a jedným dieťaťom. Každý z autorov má dieťa, ktoré sa volá Mišo. Mišovia chodia spolu do jednej školy, do jedného ročníka. Dokonca každý z autorov má aj malého psa.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 265
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 395
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 903
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 241
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 043
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 823
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 798
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  2. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  3. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  4. Radko Mačuha: Ako fénix z popola.
  5. Radko Mačuha: Praskliny na Bratislavskom hrade.
  6. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  8. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 068
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 644
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 432
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 917
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 448
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 364
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 254
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu