Honosné domy s terasami alebo rozkošnými balkónikmi na Palisádach sa môžu popýšiť krásnym výhľadom na Hrad. Mnohé z nich sú obkolesené sviežimi záhradami. Vpravo vyzdobená brána domu číslo 55.
ale aj verejné budovy hlásajú, že v dejinách Prešporka nastala nová éra, ktorú reprezentuje táto ulica. Namiesto radu drevených palisád rad palácov!" napísal pred takmer sto rokmi historik Tivadar Ortvay o jednej z najhonosnejších štvrtí Bratislavy.
Dnes sa tiahne už od Hradu až po bývalú reštauráciu Štefánka pri vyústení na Suché mýto, no ešte v 15. a 16. storočí sa ulica nachádzala za hranicami predmestia. Koncom 19. storočia sa v priestoroch za Palisádami začali stavať poschodové radové domy stredného meštianstva. Od roku 1870 do roku 1914 nastal prudký nástup historizujúcej architektúry - vzniká štvrť Palisády približne v takej podobe, v akej ju poznáme dnes. Ulica dostala meno podľa drevených kolov - palisád v obrannom vale, ktorý chránil mestské hradby. DOROTA KRÁKOVÁ
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Štátna jazyková škola sídli v budove z roku 1876 a tento rok oslavuje 50. výročie svojho vzniku. Okrem klasických svetových jazykov sa tu vyučuje aj arabčina, čínština a japončina.
Obchod evanjelického vydavateľstva Tranoscius s náboženskou literatúrou a periodikami. Vydavateľsko-kníhkupecký účastinársky spolok bol založený v Liptovskom Sv. Mikuláši 27. apríla 1898.
V dome číslo 54 sídli od roku 1998 Kultúrny inštitút Maďarskej republiky. Okrem jazykových kurzov usporadúva aj kultúrne podujatia vo svojich výstavných priestoroch a vernisáže. Verejná knižnica umožňuje na troch počítačoch bezplatný prístup na internet, okrem vyše 3000 kníh so zameraním na maďarskú literatúru a umenie disponuje aj zbierkou videonahrávok a CD-ROM-ov.
V dome číslo 34 sa nachádza príjemná vinotéka s kvalitným vínnym lístkom.
O vyše tristoročnej lipe koluje legenda, že si o ňu priviazala kone samotná Mária Terézia. Počas minulého roka sa stala stromom-hrdinom v súťaži vyhlásenej mimovládnymi environmentálnymi zoskupeniami, ktorou upozorňujú na stromy úspešne vzdorujúce negatívnym vplyvom civilizácie.
Evanjelická nemocnica na rohu Palisád a Partizánskej bola postavená v roku 1912. Bola jednou z najprestížnejších nemocníc v Československu, koncom šesťdesiatych rokov tu urobili jednu z prvých transplantácií srdca. Dnes bývalý Ústav kardiovaskulárnych a srdcových chorôb vlastní Evanjelický cirkevný zbor v Bratislave, objekt však chátra a usídlili sa v ňom bezdomovci.
