Tenisti ŠK Bratislava Porubjak, Kurhajec, Krejčí, Hrušovský, Štefaníková, Fillo, Škultéty, Polóny.
"Treba si uvedomiť, že konkurencia je vec, s ktorou je nutné stále viac počítať, úplné sústredenie musí byť spojené s tvrdým tréningom a rýchlym rozhodovaním." Takéto a podobné rady rozdávali tenisoví odborníci v roku 1937 prostredníctvom športových periodík, v ktorých sa najväčšej pozornosti dostávalo najslávnejším svetovým tenisovým turnajom - Davisovmu poháru, Wimbledonu či francúzskemu Rolland Garros.
Tenisoví priaznivci "hltali" rady hviezd, vychádzajúce v podobe seriálov osobností na pokračovanie, akými boli napríklad francúzsky "mušketier" René Lacoste alebo najlepší svetový hráč roka 1937 Fred Perry. Ten radil začiatočníkom: "Uč sa všetky údery rovnako, nech sa tvoja hra vyvíja rovnomerne. Je to síce veľmi jednoducho povedané, ale myslím, že nikto nikdy k takejto úplnosti nedospeje. Avšak už snaha dosiahnuť úplnú rovnomernosť je omnoho lepšia ako pestovať jednostranne len jeden úder, ktorý mi ide najlepšie, a zanedbávať slabiny. Stojí za to vydržať." Čo sa týka dobového hodnotenia československého tenisu, v centre pozornosti bola logicky domáca špička, reprezentácia ČSR, zmienky o slovenských hráčoch boli poskromnejšie.
Stratili sme 33 kurtov
Mimoriadne nepriaznivo zasiahol do slovenského športu v roku 1938 mníchovský diktát. Dôsledky pre bratislavských tenistov boli priam katastrofálne. Takmer ochromili tenisový život v meste na Dunaji, pretože pravá strana Dunaja, Petržalka, bola odrezaná od územia Slovenska i Bratislavy. Práve tu sa nachádzala väčšina kurtov v meste, ktoré patrili viacerým klubom. Spolu 33 kurtov bolo definitívne stratených, pričom na ľavej strane Dunaja zostalo iba 16 funkčných kurtov. Štyri z nich patrili železničným úradníkom pod železničnou stanicou, ďalšie štyri vlastnila Cvernová továreň, tretia štvorica bola majetkom Dynamitky a štyri kurty zostali aj nemeckej DSK.
Na okupáciu doplatili zvlášť kluby bratislavských Maďarov a niekdajší najúspešnejší tenisti PTE prakticky skončili. Samozrejme, že na násilný akt zabratia územia časti Slovenska doplatili najmä športovci južného Slovenska, tenisti Košíc i Podkarpatskej Ukrajiny. Z tradičných centier tenisu zostali vlastne iba živoriť kluby Bratislavy, Žiliny a Banskej Bystrice.
Pomohlo futbalové ihrisko
Novým pomerom sa ale museli prispôsobiť aj tenisti, v Bratislave bolo treba riešiť vzniknutú situáciu, veď záujem tých, ktorí by za svoj šport dali všetko, nepominul. V počiatočnom období existencie Slovenského štátu bol založený samostatný Slovenský tenisový zväz so sídlom v Bratislave, ktorého prvým predsedom sa stal v roku 1939 Š. Mihál. Ten vykonával svoju funkciu až do roku 1943 a v nasledujúcom roku ho v nej vystriedal V. Závodský.
Významnú skutočnosť pre tenisovú Bratislavu zohralo vybudovanie štyroch kurtov na provizórnom futbalovom ihrisku na Tehelnom poli, pričom počas nasledujúcich dvoch rokov pribudli ďalšie dva a v roku 1943 ich stálo v areáli spolu jedenásť. ŠK Bratislava urobil v tomto čase pre rozvoj tenisu veľa, veď od roku 1941 usporadúval na svojich dvorcoch nielen domáce, ale aj medzinárodné turnaje. IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
