Po katastrofálnej bitke pri Moháči, v ktorej Turci 29. augusta 1526 porazili Uhrov a v ktorej zahynul aj uhorský kráľ Ľudovít II., začali Osmani postupne obsadzovať územie dnešného Maďarska vrátane Budína.
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
To prinútilo nového uhorského kráľa Ferdinanda I. (1527 - 1564) k rozhodnutiu, podľa ktorého sa novým sídlom Uhorska stala Bratislava a sídlom kráľov tunajší Bratislavský hrad. Ferdinand preto nechal Hrad prebudovať v módnom renesančnom slohu.
Kde bolo sídlo kráľov, tam sa začali konať aj ich korunovácie. Bratislavský prepoštský a súčasne farský kostol, Dóm svätého Martina, stal sa od roku 1563 do roku 1830 až na malé výnimky korunovačným chrámom Uhorska. Na znak toho na vežu Dómu, dnes konkatedrálneho chrámu bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, neskôr umiestnili maketu uhorskej kráľovskej koruny.
Nebola to však maketa svätoštefanskej koruny, ako sa zvykne tradovať. Pravá svätoštefanská koruna - vlastne zlatá čelenka, ktorú venoval rímsky pápež Silvester II. prvému uhorskému kráľovi Štefanovi I. v roku 1000, sa stratila. Pravdepodobne ju odniesol do Bavorska kráľ Peter, ktorého v 11. storočí Uhri zbavili trónu a vypovedali z krajiny.
Maketa uhorskej kráľovskej koruny na vrcholci 85 m vysokej veže Dómu sv. Martina je zhotovená zo železa a pozlátená, leží na poduške s rozmermi 2x2 metre a má výšku 1,60 metra, pričom krížik umiestnený na jej vrchole je vysoký 1,10 metra.
V Pressburgu, Požoni, Prešporku, Pisoniu či Istropolise, ako sa naše dnešné hlavné mesto zvyklo v priebehu stáročí nazývať, bolo dokopy korunovaných 11 uhorských kráľov a 8 kráľovien. Ich mená s uvedením presného dátumu korunovácie si môžeme dodnes prečítať na freske namaľovanej na severnej stene presbytéria korunovačného chrámu. IGOR JANOTA
