FOTO SME - PAVOL MAJER
V nedeľu som mala na návšteve kamaráta, ktorý pricestoval trolejbusom a bol znepokojený tým, čo v ňom zažil. Dvaja mladíci uprostred abstinenčného stavu boli na tom tak zle, že sa ani nenamáhali stíšiť hlas, keď sa rozprávali o tom, ako zoženú peniaze na ďalšiu dávku. Jeden z nich sľuboval druhému, že ho dovedie k svojmu dílerovi, ktorý mu za nového zákazníka vyplatí 300 korún. Potom zadriemal. Potiaľto by sa dalo povedať, že je to "ich vec". Lenže kým spal, trolejbus zastavil na zastávke a vystúpila staručká pani s paličkou. Keď sa trolejbus rozbehol, mladík sa zobudil a povedal: "Kde je tá stará? Videl si ten medailón, čo mala na krku? A ledva chodila! Takú už dnes nestretneme."
Kamarát na udalosť nemohol zabudnúť. Ani sa mu nečudujem a verím, že sa tento scenár opakuje v našom meste niekoľkokrát denne. Nie je možné vysvetliť starým, zraneným a inak bezbranným ľuďom, že ich nápadný kus zlata na krku môže stáť hoci aj život?
ANDREA MARKOVIČOVÁ
Nepodpísané listy neuverejňujeme, na požiadanie meno pisateľa nezverejníme. Redakcia si vyhradzuje právo ohlasy a listy krátiť.
