 Vyústenie ulice Suché mýto do dnešného Hurbanovho námestia okolo roku 1935. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY |
Kostol sv. Michala archanjela
V bezprostrednom susedstve Župného domu sa kedysi za mestskými hradbami nachádzal farský Kostol sv. Michala archanjela a pri ňom škola, ktorá sa spomína v mestskej účtovnej knihe z roku 1529. Nepoznáme zakladateľa kostola a školy ani čas a okolnosti ich výstavby. Kňaz tejto farnosti sa prvýkrát spomína v roku 1325.
Vieme, že kostol mal viacero oltárov a bohatú výzdobu. Prešporskí vinohradníci mali v ňom osobitnú cechovú lavicu. Za kostolom od Veternej až po Koziu ulicu sa rozprestieral cintorín, v ktorom stála Kaplnka sv. Blažeja s právom predávať odpustky.
V roku 1515 spustošil kostol požiar, a keď v roku 1528 doletel chýr, že sa blížia turecké hordy, mestská rada dala kostol z obranných dôvodov zbúrať. Posledná stopa po ňom zanikla v roku 1581.
Trinitári vykúpili 2043 kresťanov
Na jeho mieste postavili v roku 1717 kostol s dvoma nízkymi vežami trinitári, rád, ktorý vykupoval kresťanov z tureckého zajatia a ktorý priviedol do Prešporka ostrihomský arcibiskup Leopold Kollonich.
Kláštor si postavili s pričinením palatína grófa Mikuláša Pálffyho a krajinského sudcu grófa Štefana Koháryho a bol vysvätený v roku 1723. Veľkú kopulu, ktorá zaklenuje hlavnú loď, a malú nad svätyňou navrhol staviteľ Bibiena Galli. Umeleckými maľbami ich vyzdobili Unterhuber, Palko a Ján de Matta.
V rokoch 1690 - 1730 vykúpili trinitári z tureckého otroctva 2043 kresťanov. Na rozkaz cisára Joze- fa II. ich kláštor jednako zrušili a v roku 1785 v ňom zriadili vojenský špitál.
Dnešná farnosť sv. Trojice vznikla v roku 1854. Počet veriacich je 6500. Kostol aj faru nedávno reštaurovali, na čom má hlavnú zásluhu terajší horlivý a neúnavný kňaz Arpád Kazacsay. Vo farskom kostole sídli katolícky pohrebný spolok.
Fajka s vynikajúcim vínom
Jednou z pamätihodností Hurbanovho námestia je vináreň Palatín z roku 1829, známa pod menom Schmidt Hansl - populárna Fajka. Tento chýrny lokál existuje už 75 rokov, v roku 1903 ho obnovili a rozšírili. Za svoju povesť vďačí vynikajúcim vínam. V čase svojich právnických štúdií ho navštevoval aj Lajos Kossuth.
Na tomto námestí majú stanovište aj jednozáprahové fiakre a od roku 1904 nájomné automobily, ktoré prevážajú pasažierov na Železnú studničku.
(Nabudúce Námestie SNP.)
+ V rokoch 1455 - 1548 stála na Hurbanovom námestí jedna z mestských tehelní, ktorú v roku 1548 preložili pred Špitálsku bránu.
+ V mestskej účtovnej knihe z roku 1568 sa spomína aj verejná studňa pri Michalskej bráne.
+ V roku 1577 bol pred Michalskou bránou pri Michalskom cintoríne hostinec pekárskeho cechu.
+ Koncom toho istého storočia, v roku 1595, sa spomína výsek mäsa pred Michalskou bránou.
+ V roku 1768 sem preložili z Hlavného námestia verejný pranier, ktorý stál pri kamennej studni.
Ulice a námestia Bratislavy
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
