Bratislavská univerzita sa nehonosí skutočnosťou, že na jej pôde prednášal filozof, ktorého poznal celý intelektuálny svet. Jeho knihy sa prekladali do všetkých hlavných európskych jazykov a v roku 1930 ho na medzinárodnej filozofickej konferencii v Oxforde zvolili za člena jej medzinárodného výboru.
V Bratislave Losskij nielen prednášal, ale aj publikoval, niektoré z jeho kníh vyšli prvý raz práve v slovenčine a je tu pochovaná i jeho manželka Ľudmila.
Popri oslobodzovaní znásilnili 9000 žien
Z čias pobytu na Slovensku sa zachovali jeho spomienky na oslobodenie. Iné ako tie, s ktorými sme sa stretávali bežnejšie: "Čoskoro bola oslobodená aj Bratislava. Vážnejšie škody neutrpela, pretože ju obsadili v priebehu troch dní. Nám sa podarilo vrátiť do Bratislavy (z Piešťan) až o mesiac, keď sa na železnici vybudovali dočasné mosty. Bola mi hanba počúvať o rabovačkách sovietskej armády a násilí páchanom na ženách. Povrávalo sa, že v Bratislave bolo znásilnených 9000 žien. Asi po troch dňoch od obsadenia mesta vojskami výčiny prestali.
Vášeň sa volala davaj časy!
Sovietski vojaci sa zvlášť nenásytne vrhali na hodinky. "Davaj časy!" - tieto slová boli známe všetkým Slovákom i Čechom ako hlavná požiadavka vojakov. Niektorí z nich si pripli na ruky desať i viac hodiniek. Pohybovali sa po trhu počas trhových dní a predávali hodinky.
Profesor psychológie, ktorý prežil príchod sovietskej armády mimo Bratislavy na dedine, zblízka pozoroval správanie vojakov a povedal, že keď kradli hodinky a iné veci, správali sa ako deti. Na ukradnutých veciach im nijako zvlášť nezáležalo, veľa z nich darovali hocikomu, kto sa im zapáčil. Ich záujem o hodinky bol všeobecne známy.
Pri premietaní filmu, ktorý ukazoval konferenciu v Jalte, keď obecenstvo videlo, ako Stalin podáva ruku Churchilovi, ozvalo sa spomedzi divákov "davaj časy!" a vypukol smiech.
Spolu s armádou prišli aj príslušníci NKVD (predchodca KGB - pozn. red.). Pozatýkali veľa Rusov i Slovákov a eskortovali ich do ZSSR. Je však pozoruhodné, že nás ruských profesorov, ktorí sme neodcestovali do Nemecka, sa nedotkli."
Nikolaj Omfrijevič Losskij sa narodil roku 1870 na území dnešného Lotyšska.
Je jedným z najvýznamnejších svetových predstaviteľov intuitivizmu a personalizmu. Pochádzal z pätnástich detí, ktoré po otcovej smrti získavali vzdelanie vďaka obetavosti matky.
Pre propagáciu socialistických a ateistických ideí Losského vylúčili z gymnázia. Emigroval na Západ, študoval v Berene, potom pre nedostatok finančných prostriedkov v Marseilles a v Alžírsku. Dal sa naverbovať do cudzineckej légie, predstieral duševnú chorobu a napokon sa bez prostriedkov v roku 1889 usadil v Petrohrade. Študoval prírodné vedy a od roku 1894 pokračoval v štúdiu na historicko-filologickej fakulte. Preložil Kantovu Kritiku čistého rozumu a ako filozof samouk vydal knihu Odôvodnenie intuitivizmu, ktorá mu priniesla všeobecné uznanie.
Roku 1922 bol ako buržoázny intelektuál vypovedaný, usadil sa v Prahe a hosťoval na univerzitách v celej západnej Európe. Po zatvorení českých vysokých škôl na pozvanie Jozefa Tisa od roku 1942 prednášal filozofiu na Slovenskej univerzite v Bratislave. Po roku 1945 odišiel za deťmi do Paríža, pôsobil ako profesor v USA a Kanade.
Filozofický systém Nikolaja Omfrijeviča Losského sa snaží zjednotiť racionalizmus a empirizmus. Rozoznáva tri druhy intuície - zmyslovú, intelektuálnu a mystickú, ktoré zodpovedajú ľudskej skúsenosti - zmyslovej, nadzmyslovej a náboženskej.
Z Losského diel vydaných u nás možno spomenúť Absolútne kritérium pravdy (1946), Filozofa intuitivizmu (2000) a najnovšie O mystickej intuícii.
Zomrel v roku 1965 v Paríži. (tom)
Autor: VLADIMÍR TOMČÍK Združenie Devínska brána
