SME

Rado Lipták: V priezračnom vzduchu sa vznáša

Ani sa mi nechce rozprávať vám o tom, čo zažil môj priateľ v štyridsiatom štvrtom v horách, aspoň to zosumarizujem. Bolo to, ako vravel, spolu šestnásť súloží, z toho dve so Zojkou, sovietskou ošetrovateľkou, vysadenou vojenskou Dakotou na letisku Tri ...

Ani sa mi nechce rozprávať vám o tom, čo zažil môj priateľ v štyridsiatom štvrtom v horách, aspoň to zosumarizujem. Bolo to, ako vravel, spolu šestnásť súloží, z toho dve so Zojkou, sovietskou ošetrovateľkou, vysadenou vojenskou Dakotou na letisku Tri duby. Tri s Naďou - slovenskou ošetrovateľkou a výnimočne aj spojkou partizánskej skupiny Sokol, operujúcej v lokalite Dubina. Ďalšie dve súlože sa odohrali v Zemianke a nohy rozťahovala slovenská jednoduchá deva, chronická panna zaľúbená do všetkých partizánov. To už máme sedem, pokračujme vo výpočte, ďalších deväť súloží sa odohralo v čase rekonvalescencie v obci Horné Brdo, priateľ si už nespomínal na detaily, ale v jeho rozprávaní o tých časoch vystupujú ďalšie štyri ženy. Prvou bola, ako vravel, dedinská správkyňa knižnice, ktorá toho času obsahovala jeden zväzok básní Svetozára Hurbana Vajanského a kroniku dediny. Druhé bolo solídne dedinské dievča Mária, ako vravel, také kozy si v živote nevidel, potom akási Jolana (bola zahalená tajomstvom), o ktorej som sa dozvedel len spomedzi riadkov priateľových rečí a Anežka, dcéra miestneho lekára, šestnásťročná. Ďalej spomínal dvadsať preletov spojeneckých lietadiel (dva výsadky), dvadsaťdva preletov nemeckých lietadiel. Štyroch mŕtvych Nemcov. Jeden zneškodnený komunikačný uzol. A štyri pitky v krčme s gardistami, bitku a prestrelku, dvoch mŕtvych gardistov. Okrem toho hovoril o stovkách ton ťaživého strachu.

Zaujímavejšie sú, z hľadiska nestranného pozorovateľa jeho príbehu, roky povojnové. Kolektivizácia a práca na mládežníckych projektoch, aj keď príhodnejšie by bolo hovoriť o nasávaní atmosféry budovateľského nadšenia. Môj priateľ mal totiž odpor k fyzickej práci. Napriek tomu jeho skorý vstup do Komunistickej strany Slovenska mu zabezpečoval perspektívu veľkej, prinajmenšom krajskej budúcnosti. Vo svojej dobe bol známy ako jeden z najväčších tvorcov budovateľských sloganov. Z jeho dielne pochádzajú aj také slogany ako: Za vyššie výnosy, Za vyššiu dojivosť, Za zdravie súdruha Stalina ženy, dojičky JRD Krbľany, alebo aj taký skvost, akým je: So Sovietskym Zväzom na večné časy a nikdy inak, možno pripísať na vrub môjmu priateľovi. Medzi jeho najobľúbenejšie patrilo: Kto si brúsi zuby na zlato, nech si chystá páskovanú látku na sako, ktoré však nikdy neuzrelo oko slovenského voliča.

Cesta životom môjho priateľa sa kľukatila či hadila ozaj pekelným tempom. Túto prácu by som preto rád venoval jeho pamiatke, ktorá zanechala v mojej pamäti nezmazateľnú stopu. Pri spomienke na spoločne prežité táboráky, diskusie či akcie iného druhu mi neostáva iné, ako vylíčiť život môjho priateľa na pozadí jeho teoretickej práce, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Toho života, ktorý sa započal v dvadsiatom roku dvadsiateho storočia a svoj koniec našiel... ale nepredbiehajme. Sústreďme sa radšej na fakty, ktoré podmienili vznik osobnosti takej rozporuplnej, nezachytiteľnej a amfotérnej, akou bol môj priateľ. Osemnásteho decembra roku tisícdeväťstodvadsať bola politická situácia ozaj zlá, ľud sužovaný svrabom, červienkou a všakovakými inými pľuhavstvami, pozostatkami len pomaly dohasínajúcej vojny a Veľkej októbrovej revolúcie, uprostred zániku monarchií hľadal ostrov pozitív v mori neistoty a zo dňa na deň sa meniacich peňažných kurzov. Presne v jeden takýto deň sa narodil aj môj priateľ, jeho mamka ho povili síce o niečo skôr, ako mali, no jeho chuť do života sa prejavila hneď v prvých okamihoch, keď mohol pokojne nechať degustovať chuť vzduchu na svojom jazyku. V ten deň klesla hodnota marky o dve percentá, na uliciach stredoeurópskych miest vládlo blato. Napriek tomu, že môj priateľ prvé dni svojho života neprejavoval sklony k výnimočnej vnímavosti, dával o sebe vedieť dosť hlasno. Často o tomto období svojho života, keď jeho útla schránka ešte neniesla na pleciach tiaž mena, hovoril ako o období hlasnej neexistencie. Všetko sa zmenilo, keď sa jeho mama rozhodla dať mu meno po dedovi. Cyprián, áno, tak sa volal môj priateľ, po otcovi zdedil priezvisko Lopúch. Napriek tomuto hendikepu, ktorý mu udelil do vienka osud, sa môj priateľ nevzdával. Už od piatich rokov vedel čítať, naučil sa to za dosť zvláštnych okolností, keď jeho mama trávila dlhé večery v náručí krásnej literatúry, ale hlavne spisovateľa Františka Mrheľa, ktorý bol v tom čase častým návštevníkom ich domu, zreteľnejšie sa to prejavovalo hlavne v čase neprítomnosti priateľovho otca. Spisovateľ to bol vskutku dobrý, a o to lepší pedagóg, keď dokázal v takom malom dieťati - ešte raz upozorňujem: môj priateľ mal v tom čase päť rokov - vyvolať záujem o čítanie. Prvé dielo, ktoré môj priateľ prečítal, bola Gričská čarodejnica a tá v ňom zanechala prudké dojmy, s ktorými sa vysporadúval celý život. V mojom priateľovi vyvolala táto kniha neobyčajnú lásku k stredoveku. Táto jeho láska k povrchným opisom inkvizičných súdov u neho prerástla v ozajstný, ba povedal by som seriózny vedecký záujem. Už v dvanástich rokoch môj priateľ vcelku slušne rozumel latinčine a miestny pán farár si pochvaľoval študentovu pilnosť, pričom mu poskytoval hodne študijného materiálu. Tak sa môj priateľ začal prehrýzať tým, čo bola dosiaľ preňho terra incognita.

Vyrastal v prostredí rytierskej cti, v hegemónii kontemplujúcej duše. Anjeli k nemu každý deň schádzali po Jakubovom rebríku, pohládzali ho po hlave a akoby ju ponárali do čoraz väčšieho tajomstva či skôr tajomnosti. Môj priateľ, keby ešte žil, by vám vedel rozprávať o stredovekom myslení celé hodiny, lebo výlučne ním do svojich šestnástich rokov myslel. Aké boli dni v tomto období jeho života? Plné tichého radostného uvažovania o bohu a to všade, či v škole, či pri písaní úloh, alebo pri západoch slnka, keď predčítal spisovateľ Mrheľ jeho mame Onegina. Toto obdobie svojho života mi Cypro charakterizoval ako rozjímanie nad farbami a svetlom, ktoré prichádzalo cez mamin kryštál na polici. Hodne času trávil v kostole a pozoroval obrazy svätých, vdychoval chladný ťažký vzduch, miloval vôňu kostola a farárov monotónny hlas. Často si predstavoval pri ceste domov zo školy, ako prichádza Ježiš s krásne pestovanou bradou, a tenkým hlasom mu vraví, Cyprián, ty si dobrý chlapec, pôjdeš do neba. A Cypro mal o dôvod viac pre svoju kontempláciu. Čo mohlo narušiť túto hlbokú vieru v duši chlapca, kde sa zrodil červík, ktorý začal hlodať v duši môjho priateľa?

Bolo to dielo vskutku revolučné, ktoré narušilo rozjímanie nad svetelnou podobou cherubína... Ako mi môj priateľ vravel, stalo sa to raz, keď sa prehrabával v knižnici pána farára a našiel tam čiernu knihu v nemčine, ktorá mala ozaj vzrušujúci titul, Also sprache Zarathustra od Friedricha Nietzscheho. Ťažko možno pochopiť, ako mohol priateľov mozog, preplnený vierou v božskú bytosť, uveriť v smrť Boha, ako mohol s takou ľahkosťou odhodiť túto záťaž svojho myslenia. Odpoveď možno väzí v absolútnej dôvere vo formu u môjho priateľa, a tá mu zostala až do konca života. Prvé heretické myšlienky zožierali jeho myseľ od jedenástej do polnoci. Po týždni bola už štatistika o čosi obsiahlejšia, po mesiaci už nebolo pochybností. Cypro sa vyspal so spolužiačkou. Prvá láska? Možno skôr akýsi výraz vzbury proti predchádzajúcemu spôsobu myslenia. Čo dodať na koniec tohoto odstavca, možno jeden z jeho pozdejších sloganov, v ktorom cítime jeho vplyv a odmietnutie spôsobu myslenia, ktoré sa práve pred nami zavŕšilo: Dosť bolo Krista, nový človek je komunista.

Cesta ku komunizmu však ešte nie je zavŕšená, zatiaľ umrel len Boh. Čo nevidieť, vypukne požiar druhej svetovej vojny. Cypro uvažuje o nadčloveku. Ale napriek tomu vidí, že ten chlap s fúzmi pod nosom ním nie je. Číta: K. Čapek - RUR, Bílá nemoc, J. Hašek - Osudy dobrého vojáka Švejka, J. Jesenský - Demokrati a iné. K prvému stretnutiu s ideami komunizmu dochádza na vysokej škole, ktorú nikdy nedoštuduje. Namiesto štúdia sa ocitá uprostred silnejúceho hnutia proti spolupráci Slovenska s fašistickým Nemeckom, tu sa stretá s Marxom a Leninom. Prestávajú pre neho byť štváčmi proti zavedenému poriadku, ale stávajú sa hlásateľmi nového poznania, objavuje Nietzscheho omyly individualizmu a píše surrealistickú báseň Jesenné pomlčky. Číta Bretona, Soultpaulta, Chaira, Eluarda, Appolinaira, Marxa, Lenina, Majakovského. O rok po ukončení vysokoškolských štúdií ho už stretáme na neformálnych stretnutiach slovenských intelektuálov.

Stáva sa dobrovoľníkom a je medzi prvými, ktorí sa aktívne zapájajú do otvoreného protifašistického povstania. Po jeho potlačení sa sťahuje do hôr a prežíva vzrušujúcu zimu, je ranený a vyliečený starostlivou opaterou miestnej zamestnankyne knižnice a iných pôvabných diev. Množstvo zážitkov, ktoré sme opísali na začiatku, povzbudilo priateľovu sebadôveru a koniec vojny ho nachádza, ako bojuje v prvých líniách komunizmu. Na známej fotke zástupu vojakov uberajúcich sa do hôr, ktorá bola nasnímaná po vojne, je tretí sprava. Jeho život začína naberať rutinný beh, nosí baranicu a pri chôdzi pozoruje vtáky.

V roku 1949 vymýšľa prvé heslá, medzi nimi slávne: Súdruh Stalin, tebe sláva patrí... a o rok na to nachádza konkurentov nielen v Sovietskom zväze, ale aj v susednom Maďarsku, konkrétne svojho večného rivala, a tvoria silnú dvojku sloganistov v tomto priestore. Prvé procesy s nepriateľmi ľudu ho nachádzajú v pilnej príprave hesiel na druhú päťročnicu. No napriek tomu si to neodpustí a jeden slogan mu unikne spod pera: S vami, zradcovia, zakrútime ľahko ako s tou imperialistickou bandou. Na uliciach ho môžeme stretať s baretkou. Číta Sartra.

Hoci sa to zdá neuveriteľné, teoretické práce na tému slogan v novej spoločnosti existujú a pochádzajú z pera môjho priateľa Cypriána Lopúcha. Objavil som ich jeden večer v pozostalosti po mojom priateľovi. V jeho bohatej knižnici sa nachádzali dôkladne ukryté za falošným regálom kníh, ktoré môjmu priateľovi určite zostali z jeho stredovekého obdobia. Stalo sa to náhodou, sedel som v kresle a fajčil, spomínal na zážitky, ktoré sme spolu prežili v šesťdesiatom ôsmom, chcel som si voľačo prečítať a len tak naverímboha som siahol po najbližšej knihe. Znenazdajky som začul čudné klapnutie a hneď som si všimol, že tento rad knižnice má pánty, tíško zavŕzgali. Predo mnou sa ukázal výklenok v stene a v ňom zopár políc, na nich bolo poukladaných niekoľko listov papiera, na vrchu kniha Also sprache Zarathustra, presne tá v čiernej väzbe so stranami vysádzanými drobnými nemeckými písmenami. Na niektorých stranách boli priateľovou rukou dopísané poznámky, ako napríklad táto: Kruhový stav percepcie je otázka vskutku dobrá. Len odpoveď sa vznáša v priezračnom vzduchu. Môžeme sa pýtať, načo však odpovedať, namiesto odpovede sa v priezračnom vzduchu vždy vznáša slogan. Čítanie poznámok na okrajoch tej knihy ma fascinovalo, spolu s tridsiatimi hárkami papiera tvorilo akúsi ilumináciu k priateľovmu spôsobu myslenia. Na niektorých stranách boli opísané obrovské mestá sloganov, dokonca úspechy sovietskych kozmonautov v jeho fantázii vyvolávali nápady o obrovskej svetelnej reklame, pre ktorú vymyslel aj niekoľko variantov sloganov, od Hľa, nebo... až po Myšlienky revolučného hnutia robotníkov... Na niektorých stranách boli popísané motívy, ktoré by mal správny slogan obsahovať. Slogan je zemitým vyjadrením jazyka, jedine on tvorí most medzi človekom a súcnom. Je vyjadrením: tak táto realita supluje to, čo je myslené, to, čo môže byť myslené a to, čo myslené byť nemôže, je to hutný prúd jazyka a podstaty. Dočítal som sa na jednej zo strán. Za týmito riadkami nasledoval slogan: Zodpovednou prácou ku krajšiemu zajtrajšku a poznámka: Pali Nagy sa mýli vo svojich východiskách, nie ľud je objektom sloganu, ale slogan je objektom ľudu, už tu je zárodok buržoáznej kontrarevolúcie v hĺbke nám oddaných štruktúr. Prostredníctvom sloganu sa ľud vznáša, vie, kde je sever, ľud môže existovať len s istotou, ktorú mu poskytuje slogan, tvrdil ďalej môj priateľ. Slogan sa vo svojej identite odlišuje od iných textov práve vzťahom k ľudu, široké masy vnímajú slová entuziazmu s entuziazmom, slová hnevu s hnevom. Nechápu výlučnosť a plánovitosť sloganu, základom vzťahu čitateľa k sloganu je viera, ale tá musí byť krytá osobnosťami, popravde sú to hlupáci, ale len prostredníctvom hlúposti je možný intelektuál, ktorý chrlí absurdnosti a dobre sa zabáva. Nie je to zábava škodoradostná, je to zábava z núdze. Vraví v šesťdesiatych rokoch, zbavený akýchkoľvek ilúzií, vracia sa k Nietzschemu, odvrhuje Marxa. Môj priateľ sa dá považovať za jednu z prvých lastovičiek Pražskej jari, dokonca v kruhoch, v ktorých sa pohyboval, prehováral všetkých delegátov zjazdu KSČ, voľte Dubčeka. V roku šesťdesiatosem píše Eve do Piešťan: Občan je slobodný, keď slogan, ktorý k nemu smeruje, rozpráva svojou hlúposťou, je tu slobodná voľba pre občana, veriť alebo neveriť, inscenovanie procesov so zradcami ľudu bol chybný ťah, hanbím sa za niektoré moje heslá z tých čias. Bol som pod tlakom myslenia, myslenie je zákerná vec, ak je presvedčené o kategóriách pravdy a nepravdy. Myslenie je oscilácia s periódou náhody. O rok nato píše Eve do New Yorku: Sartre je chuj, ozaj, aké je u vás počasie? Človek sa nerodí slobodný, človek sa rodí preto, aby sa narodil ďalší človek a ten predchádzajúci zahynul, dôležitejšia ako sloboda je v existencii človeka genetická informácia, prvý zárodok toho, čo je nutné po celý život potláčať. Sloboda je kategória klamlivá, prevracia sa pred očami jedincov podľa uhla pohľadu, podľa mocenských kritérií, ja sa v týchto kategóriách pohybujem bez zábran, žiadne sémantické miesto nie je pre mňa záväzné, je to prúd reči, dravý a výdatný, žiaden rešpekt pred hranicami dialektiky. Hlúposť je mojím vodidlom a psom, ich cesty sa pretínajú s mojou. V roku sedemdesiatdva ochorie na zápal slepého čreva, je pod neustálym lekárskym dohľadom. Starý komunistický priatelia ho opustili, alebo on opustil ich? O rok na to píše Eve do Amsterdamu: Husák je jebnutý chumaj, ách, ten jeho šimľovský ksicht, len ťahať a ťahať. Píše jedny z polených sloganov, dostáva za ne dvesto korún, objavujú sa vo Svete socializmu ako jedna z prvých reklám na výrobky mäsového priemyslu v tomto periodiku. Číta Súostrovie Gulag a ticho sa smeje, nosí vlnenú čapicu a farebný šál, za sebou občas dvojicu nenápadných tieňov. Keď chodí, píska si internacionálu, sledovanie ustáva.

V roku sedemdesiatšesť nastáva zlom, dostáva opäť možnosť písať politické heslá na agitky komunistickej strany, zdvorilo odmieta, ale nakoniec poskytne heslo: Na večnú slávu KSČ znejú piesne zomknutých šíkov. V istých kruhoch sa necháva počuť, že to myslel ironicky. Ďalšie ponuky neprichádzajú.

Cyklus Poviedka na piatok pripravuje © Literárna a kultúrna agentúra LCA. Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka

Radoslav Lipták (*1974 Rožňava) do svojich osemnástich rokov žil v Dobšinej. Od roku 1992 pôsobí v Bratislave. Je absolventom Stavebnej fakulty STU. Okrem literatúry sa aktívne venuje výtvarnému a hudobnému umeniu. Hrá v skupine Loops of exhaustion. V literárnej súťaži Poviedka získal v roku 1996 prémiu a v roku 2000 hlavnú cenu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 710
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 195
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 542
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 870
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 182
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 024
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 776
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 907
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  2. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  3. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  4. Radko Mačuha: Ako fénix z popola.
  5. Radko Mačuha: Praskliny na Bratislavskom hrade.
  6. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  8. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 970
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 620
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 420
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 138
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 431
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 360
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 214
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 431
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu