Nové priestory Galérie Ardan na Dobrovičovej 7 sú invenčné a estetické. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
e.
"V starých priestoroch sa nám všetko nezmestilo na steny, obrazy sme mávali aj na stojanoch," hovorí majiteľka galérie Eva Kelemenová. "Návštevníci si museli dať tú námahu a vyšliapať kopec na Lermontovovej. Tu v centre mesta sa často zastavia okoloidúci - domáci i turisti. Je to komunikatívny priestor, ideálny pre galériu."
Vila na Lermontovovej patrila významnému americkému Slovákovi Ignácovi Gessayovi, ktorý tu v 30-tych rokoch nechal postaviť ateliér svojmu synovi, absolventovi pražskej Akadémie výtvarných umení, akademickému maliarovi Vladimírovi Gessayovi. Neskôr sa v ateliéri vystriedalo niekoľko významných výtvarníkov ako Rudolf Pribiš, Ladislav Snopek alebo Viera Bombová. Poslednou bola pravnučka Ignáca Gessaya Elena Brestenská, a preto práve jej výstavou, spolu s dielami jej strýka Vladimíra, otvárala galéria nové priestory.
"Hoci mnohým výtvarníkom chýba familiárnosť domu na Lermontovovej, myslím si, že treba ísť dopredu. Už nám tam bolo tesno," tvrdí Kelemenová. "Navyše, galérie reprezentujú mesto, určujú jeho tvár často viac ako kaviarne alebo butiky."
Nový výstavný priestor upravovali dvaja študenti architektúry. "Museli rátať s mnohými úskaliami," vysvetľuje majiteľka. "Schodisko tu prečnieva zo stropu, bolo treba začleniť potrubie." Výsledkom je využitie každého centimetra - zamaskované potrubie slúži ako držiak na lampy a reflektory, zamurované schody pekne členia priestor.
V úvode návštevníkov privítajú sklomaľby Eleny Bresťanskej, ktoré tvoria stálu expozíciu. Za nimi si našli svoje miesto grafiky Ernesta Zmetáka, Albína Brunovského, Naďy Rappensbergerovej alebo Ľuby Prudilovej. Po stenách sú vyvešané bratislavské zátišia, pod schodiskom aj drobná plastika z bronzu alebo dreva, či úžitkové umenie - šperky Marty Fialovej, alebo batikovaný hodváb. Klasickú maľbu reprezentujú tri diela Vladimíra Gessaya z tridsiatych rokov minulého storočia, ktoré galéria musela nechať po malých častiach zreštaurovať. V zbierkach má ešte maľby z jeho štetca, ktoré čakajú na reštaurovanie. Priestor tu dostávajú aj mladí výtvarníci - napríklad Denisa Kasanická, ktorá končí štúdium na VŠVU. "Nerozlišujeme, či je umelec mladý alebo starý, pre nás je dôležité programovo sa venovať slovenským výtvarníkom. Vystavujeme výbery z ich diela," dodala Kelemenová.
V budúcnosti Ardan pripravuje výstavu malieb, kresieb, olejomalieb a grafík Eugena Lehotského z generácie 1909.
Galéria je pre verejnosť prístupná utorok až piatok od 10.00 do 18.00 a v sobotu od 10.00 do 16.00.
Galéria Ardan musela pri otváraní v roku 1991 žiadať o výnimku z platného zákona, vtedy mohol zriaďovať galérie len štát. Otváral ju velikán Viktor Vasarely so svojou zbierkou geometrických abstrakcií. Galéria má za sebou viac ako 70 kolektívnych aj autorských výstav. Všetky vystavené diela v nej sú predajné.
