Na premiérovom ročníku Ružinovského pohára sa na štadióne V. Dzurillu predstavila i Simona Ocelková (na snímke), ktorá v najkvalitnejšie obsadenej kategórii junioriek skončila na treťom mieste.
ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
Na ružinovskom štadióne V. Dzurillu sa počas víkendu uskutočnil prvý ročník Ružinovského pohára v krasokorčuľovaní, ktorý bol najmä pre slovenské nádeje príležitosťou predstaviť svoje umenie v kvalitnej celoslovenskej konkurencii. Podujatie nadväzuje na predchádzajúcu úspešnú Veľkú cenu Bratislavy. Počas dvoch dní sa na ľade predstavilo približne sto krasokorčuliarov vo všetkých vekových kategóriách.
Svoju mladú zverenkyňu Alexandru Kunovú priviedol jej tréner MARTIN KOLLÁR, ktorý má na starosti slovenskú reprezentantku Dianu Janošťákovú a počas pobytu na Slovensku aj reprezentanta Róberta Kažimíra.
Aký je záujem o tento šport medzi deťmi?
„Záujem je, ale okrem tvrdej driny je dnes krasokorčuľovanie aj finančne náročné, takže si ho nemôže dovoliť každý. Oproti minulosti sa tak zmenšujú aj možnosti pre trénerov vychovať kvalitného krasokorčuliara. Mesačne musia rodičia zaplatiť minimálne 8000 korún, aby dieťa mohlo trénovať aspoň dve až tri hodiny denne. Treba ešte prirátať kostýmy, korčule a výjazdy na súťaže.“
Aké postavenie má tréner? Je profesionál?
„Na Slovensku je viac profesionálnych trénerov, ktorý pracujú na živnosť. Čiastočne sme platení krasokorčuliarskym zväzom a väčšinou máme na starosti slovenskú špičku. Zvyšok platia rodičia. Potom sú takí, ktorých platia kluby a krasokorčuľovanie trénujú popri zamestnaní.“
Kde je lepšie zázemie – v Bratislave alebo v menších mestách?
„Určite v Bratislave, lebo je tu všeobecne lepšia finančná situácia ľudí. Avšak napríklad Žilina, Banská Bystrica či Košice majú svojich sponzorov, ktorí hodne pomôžu. Jedna hodina na ľade totiž stojí asi 2700 korún.“
Rastie na Slovensku krasokorčuliarsky talent medzinárodných kvalít?
„Rastie, možno i niekoľko. Bude však záležať na tom, či vydržia. Musia sa krasokorčuľovaniu venovať naplno. Mnohokrát musia pretekári prerušiť školu a vrátiť sa k nej neskôr. Pre športový úspech musia krátkodobo obetovať vzdelanie. Vynechanie jednej súťažnej sezóny v mladom veku, hoci len na rok, môže znamenať aj koniec kariéry.“
