FOTO - ARCHÍV
Príbeh Alvina Straighta. Réžia: David Lynch. USA/Francúzsko 1999. FK Lúky, utorok o 20.00.
zo smrti. Keď však už začíname mať pocit, že sa nám jeho dielo podarilo nejako uchopiť a zaradiť do určitého rámca, príde nečakaný zvrat. Jazda po nekonečnej stratenej diaľnici sa mení na idylickú road-movie o hľadaní životného pokoja a zmierenia. Príbeh Alvina Straighta, ktorý Lynch natočil ako svoje posledné slovo v minulom tisícročí, doslova šokuje meditatívne čistým a hlboko ľudským posolstvom.
Dôchodca Alvin Straight si žije pokojný život v malom americkom mestečku. Spolu s dcérou býva v rodinnom dome, stará sa o domácnosť a chodí na krátke prechádzky opierajúc sa o barlu. Keď sa však dozvie, že jeho brat, s ktorým sa pred mnohými rokmi do krvi pohádal, dostal porážku, vydá sa na dlhú cestu za zmierením.
Do susedného štátu sa vyberie na starej záhradnej kosačke. Čudák Straight si volí takú náročnú výpravu nie preto, aby ušetril. Cesta je preňho cieľom. A takéto putovanie nemôže byť ani krátke, ani náhlivé. Straight totiž nehľadá únik ani oddych od ľudí, jazda je preňho príležitosťou, ako sa zamyslieť nad prežitým životom a vyrovnať si účty. Na ceste stretáva množstvo rozdielnych ľudí, s ktorými sa môže podeliť so svojou životnou múdrosťou, a oni môžu pomôcť jemu. Je ľahké zlomiť jeden konár. Keď však viacero konárov zviažeme dokopy, zlomiť ich bude takmer nemožné, hovorí Straight mladej tehotnej dievčine, ktorá utiekla z domu. Rodina by mala držať pokope, a preto sa aj on sám vybral na cestu za bratom.
Ak niekto videl Lynchovu Mazaciu hlavu, Lost highway či Modrý zamat, pravdepodobne strávi aj tento film v napätom očakávaní – kedy to už konečne príde? Žiaden šokujúci zvrat však nenastane. Dokonale idylické zábery rozľahlých obilných polí umocňuje príjemná, akoby uzdravujúca hudba. Filmový prerod režiséra psychothrillerov pravdepodobne pritiahne k jeho tvorbe úplne odlišné spektrum divákov, ako doteraz. Netreba však zabúdať, že nič v Lynchovom svete nie je natrvalo.
Autor: Vitalija Bella
