Ešte pred pár mesiacmi stál nad prameňom Železnej studienky bukový les. Dnes je celá plocha odlesnená, vyčistená a pripravená na sadenie nových stromčekov. Buk vhodný na ťažbu má v našich podmienkach 100 až 150 rokov. FOTO SME - PAVOL MAJER
Holorub je lesná plocha určená na ťažbu dreva. Zvyčajne ide o 60 metrov široký pás v presne určenom lesnom poraste, na ktorom sa vyťaží všetka vegetácia. Je to z hospodárskeho hľadiska najefektívnejší spôsob ťažby. Povinnosťou správcu je po vyrúbaní holorub vyčistiť (poukladať na hromady) od zvyškov drevnej hmoty (vetvy, pňové odrezky) a znovu zalesniť. Okrem holorubov sa na Slovensku využíva prebierková ťažba, pri ktorej sa v poraste vypília len vytypované stromy, najčastejšie choré a poškodené. Pri takejto ťažbe nevznikajú náklady s odstraňovaním odpílených vetiev a so zalesňovaním, ale výrub je najmä v kopcovitých terénoch nelukratívny a poškodzuje stromy, ktoré v poraste ostávajú.Na Železnej studienke a Kolibe, v najnavštevovanejších prírodných lokalitách Bratislavy, dlhodobo ťažia drevo. Priamo nad prameňom Železnej studienky vznikol nedávno nový holorub. Robert Rajchl z Lesoochranárskeho združenia VLK pripravuje petíciu za zastavenie holorubnej ťažby, dôvodí vysokým turistickým využívaním bratislavských lesov. Pre správcu majetku Mestské lesy je však ťažba dreva jediným zdrojom financovania.
Mestské lesy hospodária s ročným rozpočtom 20-30 miliónov korún. Organizáciu zriadili rozhodnutím mestského zastupiteľstva v roku 1994, aby spravovala a zveľaďovala lesný majetok a podporovala rekreačnú funkciu lesov. Aj podľa územného plánu Bratislavy sa v spomínaných lokalitách nachádzajú národné prírodné rezervácie, chránené prírodné oblasti, areály a iné chránené územia. Mestské lesy však z rozpočtu mesta nedostávajú žiadny príspevok, pretože podľa námestníka primátora Pavla Minárika výnosy z ťažby dreva pokrývajú náklady súvisice s plnením úloh, ktoré magistrát od organizácie očakáva.
Mestské lesy prevzali starostlivosť o údržbu rekreačnej oblasti, starajú sa o lúčne priestranstvá, besiedky, ohniská, a za to môžu hospodáriť na mestskom majetku a využívať všetky peniaze, ktoré z hospodárenia plynú. Ťažbu dreva určuje Lesný hospodársky plán, ktorý schvaľuje krajský úrad. Plán striktne nariaďuje, v akom množstve a akým spôsobom sa môže v danej lokalite ťažiť a za neplnenie hospodárskeho plánu správcu lesov sankcionujú.
R. Rajchl mieni petíciou dosiahnuť, aby boli Mestské lesy dotované, stačilo by asi 1 percento z mestského rozpočtu. Poukazuje pritom na príklad Viedne, kde majú mestské lesy ročný rozpočet 360 miliónov šilingov, z toho je len 60 miliónov z ich výnosov.
MIRO GRMAN
