Na priestranstve pred Michalskou bránou bol Uhoľný trh. Okolo roku 1900 tam ponúkali služby povozníci.
FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Ulice a námestia Bratislavy Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli. Priestranné, ale svahovité námestie medzi vyústením Michalskej ulice, Suchého mýta a Obchodnej ulice, ohraničené Námestím SNP a Župným námestím, dostalo toto meno 28. júla 1879. Predtým sa nazývalo Uhoľný trh, lebo sa tu v utorok a v piatok predávalo drevo a drevené uhlie.
Pálilo sa v Petržalke
V lesnatom okolí mesta patrilo uhliarstvo medzi prosperujúce odvetvia národného hospodárstva. Drevené uhlie potrebné na kurivo sa pálilo sčasti v bezprostrednom okolí mesta, najmä v Sellendorfe, sčasti priamo na území Prešpoka za mestskými hradbami alebo v dnešnej Petržalke.
Podľa svedectva účtovných kníh komorný pán zjednával na uhliarske práce pre mesto robotníkov v Sellendorfe. Ale značná časť uhlia prichádzala do Prešporka aj z Pálffyho majetkov: z Kuchyne, z Perneka aj z Lozorna. Koncom 18. storočia, pred rokom 1781, premiestnili trh s drevom a uhlím pred Suchomýtnu bránu, starý názov sa však aj naďalej zachoval.
Kráľ Ľudovít v Prešporku
Námestie dostalo názov na počesť Ľudovíta I. Veľkého, slávneho kráľa z dynastie Anjouovcov. Vládol od roku 1342 do 1382. Umrel v Trnave 10. septembra 1382. Často sa zdržiaval v našom meste, ako o tom svedčí množstvo listín, ktoré vydal v Prešporku v rokoch 1349 - 1378. Tu mu odprisahali 31. decembra 1362 večné spojenectvo rakúske, štyrské a korutánske kniežatá.
Svoju priazeň mestu potvrdil aj tým, že 14. decembra 1344 mu udelil trestné právo v takom zmysle, že každého prišelca z Rakúska, ktorý by Prešporčanom urobil škodu, môžu zavrieť. V tom istom roku povolil Prešporku výročné dvojtýždňové trhy na deň sv. Vavrinca.
V roku 1364 oslobodil prešporských mešťanov od platenia tridsiatkov za potraviny a súkno, ktoré si dovezú na vlastnú potrebu. V roku 1374 oslobodil Prešporčanov aj od platenia cla a tridsiatkov za vývoz potravín do Visegrádu a Budína a neskôr, takisto v roku 1374, ich úplne oslobodil od platenia tridsiatkov za všetok dovozový tovar.
Najrušnejší uzol mesta
Toto námestie je jedným z najrušnejších uzlov pešej aj vozovej premávky, ktorú zvyšuje trasa električky. Tak to bolo aj v stredoveku, lebo tadiaľto prechádzala cesta z údolia Moravy a z úpätia Malých Karpát. Tu sa konali michalské jarmoky, ktoré v roku 1474 povolil kráľ Matej Korvín.
V našich časoch tu predávajú trhovkyne ovocie a počas veľkých jarmokov tu stoja búdy medovnikárov, na druhej strane námestia sa pod šiatrami pečú ryby a mäso a ich vôňa láka vyhladnutých jarmočníkov.
Z hľadiska obrany bola pamätihodnosťou námestia Michalská brána s vežou a napravo aj naľavo od nej pozdĺž mestských hradieb jednotlivé obranné bašty a polbašty. Dom vpravo na rohu Michalskej ulice a Hurbanovho námestia bol kedysi mestskou strážnicou.
(Nabudúce pokračovanie Hurbanovho námestia.)
