Blížiacou sa olympiádou v Aténach žije celý svet. V týchto dňoch ožívajú aj príbehy bývalých olympionikov. Až do začiatku aténskych hier sme pre vás pripravili seriál rozhovorov so športovcami, ktorí zažili atmosféru súťaží pod piatimi kruhmi na vlastnej koži. Dnes prinášame druhý diel.
Na letnej olympiáde v Barcelone sa v roku 1992 predstavilo československé vodné pólo po vyše polstoročí. Predtým si náš tím zahral na berlínskej olympiáde v roku 1936, kde vypadol v kvalifikácii. Jedenásťčlenné mužstvo v Barcelone tvorili Slováci, jedným z najlepších strelcov bol center PETER HORŇÁK s priemerom jedného gólu na zápas. Dnes už 40-ročný, ešte stále aktívny vodný pólista bol vtedy členom Slávie UK Bratislava. Pôvodne naši na olympiádu ani ísť nemali, no keďže Juhoslovania dostali pre vojnu na Balkáne embargo, prvým náhradníkom bolo zaslúžene Československo. Skončili sme na poslednom 12. mieste, zlato získali Taliani.
Ste štíhly človek, nemáte typickú vodnopólovú postavu...
"Keď som so svojou bývalou manželkou začal chodiť, bol Silvester. Okolo 10. januára som jej povedal, že idem na tréning. Čudovala sa, na aké tréningy chodím. Keď som jej povedal, že na vodné pólo, vôbec mi to neverila. Dostal som kondičného trénera, aby som zosilnel. Postupom času sa pri mne vystriedali ďalší traja športovci. Ťahal som s nimi tie isté činky a náradia, z nich sa stali ozdoby kúpalísk, ja som ostal rovnaký."
Kedy ste začali s kariérou?
"Pasienky otvorili v roku 1973, presne vtedy som ako deväťročný začínal v Slávii. Tam som absolvoval svoj druhý tréning v živote. Prvý sme mali na Bernoláku. Pasienky boli pre nás strašne veľký bazén. Vodné pólo je dedičná záležitosť, otec robil trénera, starší brat ho hral. Ja som začal plávať aj kvôli chrbtici. Chrbticu mám stále takú istú, hoci sa pólu venujem už 30 rokov."
Hrali ste aj v iných kluboch?
"V rokoch 1983 až 85 som bol na vojenčine v Červenej hviezde Košice. Po majstrovstvách Európy v Bonne v roku 1989, kde sme skončili na vynikajúcom 7. mieste po tom, čo sme prvýkrát zdolali Maďarov, som prestúpil do talianskej Brescie. Tam som si spravil medvediu službu, lebo ako nováčik druhej ligy sme postúpili do prvej a potom na moje miesto získali iného centra. Tak som prestúpil do Nervi."
Ako ste prijali skvelú správu, že do Barcelony idete namiesto Juhoslávie?
"Vojnu v Juhoslávii si nikto neprial, ale vďaka nej sme sa tam dostali. V kútiku duše sme na našu účasť mysleli, ale bolo to nečakané. Neabsolvovali sme špeciálnu prípravu. Z líg a turnajov sme sa rozišli po dovolenkách. Dva-tri týždne pred olympiádou sme sa dozvedeli, že ideme. Spravili sme rýchlu prípravu. Mal som šťastie aj smolu, že celú reprezentačnú kariéru som hral popri Romanovi Polačikovi, ktorý bol svetová extratrieda a bol som v jeho tieni. V kostre reprezentácie v rokoch 1988 až 1993 som však nechýbal."
Československo reprezentovalo 11 Slovákov na čele so slovenskými trénermi Štoffanom a Bottlikom...
"Pár dobrých jednotlivcov bolo aj z Česka, ale tí zväčša skončili na vojne v Košiciach. Slovensko bolo vo vodnom póle vždy číslo jeden. Jedine vedúci mužstva v Barcelone bol Čech. Je pozoruhodné, že dnes je u nás okolo sedem klubov a patríme do európskej desiatky, zatiaľ čo v Česku ich je možno tridsať. Česi to berú tak pohodovo."
Cesta do Barcelony, bývanie?
"Odlietali sme špeciálom z Prahy. Olympijská dedina bola krásna, moderná. Bola postavená vedľa funkčnej väznice, takže sme boli v bezpečí aj nebezpečí. Stravovanie sme mali nonstop, vytešovali sme sa z toho. Roman Polačik povedal pamätnú vetu: Chalani, pozrite sa, trikrát denne svadba. Či ste prišli o druhej v noci, alebo o piatej poobede, vždy bolo z čoho vyberať. Doplatil na to jeden náš zápasník, nesplnil totiž hmotnostný limit. Boli tam automaty na nealko nápoje i nealko pivo. Skúšali sme ho vo väčších množstvách, či predsa len nezaberie. A zabralo, veselili sme sa z neho."
Priblížite priebeh vodnopólového turnaja olympiády?
"Prehrali sme všetkých šesť zápasov. Začali sme s veľkým elánom, s Ruskom sme viedli 2:1, ale prehrali sme čestne 5:9. Potom sme prehrali aj s mužstvami, s ktorými sme inokedy dokázali vyhrať. Napríklad s Francúzskom či Austráliou. V poslednom zápase s Holandskom sme si chceli napraviť reputáciu. Viedli sme o päť gólov, ale aj tento zápas sme prehrali o gól. Po športovej stránke to nevyšlo, ale bolo to krásne. Keby sme Holanďanov zdolali, mohli sme skončiť na 9. mieste."
Vaše góly?
"V zápase proti Rusom som nedal gól a modlil som sa, aby som bol v olympijskom zápise. V ďalšom proti Američanom sa mi splnil sen."
Čo ste robili v nasledujúcich voľných dňoch?
"Prvýkrát bol na olympiáde americký basketbalový Dream Team, na nich sme sa ale nedostali. Videli sme však hrať Američanky. Na tribúne sedeli ich krajania z Dream Teamu. Ženský zápas bol v plnom prúde a začali blýskať fotoaparáty. Ale všetky objektívy smerovali len do hľadiska. Päť-desať minút sa ľudia nepozerali na zápas, ale na hviezdy, ako sa usádzajú a smejú na basketbale. Medzi nimi bol i slávny Magic Johnson. Videli sme aj box."
Vaša kariéra po Barcelone?
"Tri týždne po olympiáde som mal vážnu dopravnú nehodu. Päť dní som bol v kóme a pol roka som sa z toho dostával. Našťastie som sa vrátil k pólu. V roku 1993 som so Sláviou vyhral slovenský titul. Potom som šiel do belgického Mouscronu, ale chýbala mi tam väčšia profesionalita. Popri vodnom póle som robil plavčíka, učil som plávať detičky. Vrátil som sa do Talianska, kde som hral znova druhú ligu v Turíne. Teraz už takmer desať rokov hrám za Innsbruck. Pred mesiacom sme po piatich rokoch vyhrali rakúsky titul. Trénujem so Sláviou. Predlžujem si mladosť, v Innsbrucku som jednooký kráľ medzi slepými, zvyšuje mi to sebavedomie na staré kolená." KAROL SVOZIL
Vizitka Petra Horňáka
3 Narodený: 24. mája 1964
3 Najlepší strelec ligy v drese Slávie UK Bratislava v rokoch 1986 až 1989, v sezóne 1985/86 strelil 103 gólov.
3 Najlepší vodný pólista ČSSR 1989
3 Hral za talianske kluby Leonessa Brescia (1989 a 1990), Sportiva Nervi (1990 - 1992), Torino 81 Torino (1994 a 1995), za belgický klub Dauphins Mouscron (1993 a 1994), za WBCT Innsbruck hrá od roku 1995
3 Za Sláviu hral v rokoch 1981 až 1983 a 1986 až 1989 a v roku 1993, v ČH Košice pôsobil v rokoch 1983 až 1985
