M. Filo (ŠK Bratislava) a E. Danzig (Makkabea Bratislava) na kurtoch LTK Bratislava v roku 1936. FOTO - ARCHÍV MÚZEA
Aj v druhej polovici 30-tych rokov minulého storočia zaostával slovenský tenis za českým. Do desiatky celoštátneho rebríčka sa okrem Žilinčana Hechta žijúceho v Prahe nedostal žiadny iný slovenský tenista. Naposledy v ňom figurovali začiatkom 30-tych rokov Bratislavčania Nedbálek a Klein, po nich už nikto.
Tabuľkové zastúpenie mal slovenský tenis medzi najlepšími vďaka Bratislavčanke Fischerovej, ktorá bola v roku 1935 zaradená na tretie miesto v ženskom rebríčku pre dvojhry. Členka LTK Bratislava dosiahla niekoľko pozoruhodných výsledkov aj v Čechách, ešte v roku 1934 sa jej podarilo vyhrať majstrovstvá Brna a v nasledujúcom roku získala titul majsterky Moravy. Výborne zahrala aj na majstrovstvách ČSR, čo ju vynieslo v hodnotení hráčok veľmi vysoko - prehrala až vo finále s Hein-Müllerovou. Fischerová suverénne triumfovala v roku 1936 na medzinárodných majstrovstvách Slovenska, kde dominovala v dvojhre a v štvorhre spoločne s Markovitsovou.
Starosti s nohavicami
Napredovaniu slovenského tenisu bránila aj zlá hospodárska a sociálna situácia a stála popularita na rast úrovne nestačila. Nedostatok financií urobil škrt cez rozpočet viacerým klubom i jednotlivcom, ktorí o finančných dotáciách mohli iba snívať. Výstižnú definíciu tenisového amatéra priniesol týždenník Star v lete 1936: "Amatér je športovec, ktorý nevie toho toľko, aby mu niekto niečo za jeho umenie dal."
Napriek tomu sa hráči na svoje zápasy tešili, dôkazom je aj dobová predsezónna glosa: "Tennisová sezóna sa blíži, máme veľké starosti. Najhoršie je to snáď s nohavicami, aké si treba kúpiť? Krátke alebo dlhé? Snáď predsa radšej dlhé, alebo v najhoršom prípade sa dá kúsok odstrihnúť. Ťažkosti s raketou sú už omnoho menšie, pretože ako anglické, tak aj československé sa vám aj tak rozbijú, ak nimi mlátite sústavne o zem."
Železničiari v popredí
Celkovo mala Československá lawn-tennisová asociácia (ČSLTA) podľa štatistík v roku 1935 spolu 14 029 členov, grupujúcich sa z českých, slovenských a maďarských tenistov, pričom nemecká menšina mala ešte 3245 ďalších. Zo slovenských tenisových žúp mala v roku 1935 najviac klubov Západoslovenská župa 15 (Stredoslovenská 11, Východoslovenská 13), pričom ale Maďarská tenisová župa so sídlom v Banskej Bystrici riadila v tomto roku až 22 tenisových klubov. Západoslovenskú župu zastupoval v ČSLTA doktor Kocian, kmeňový člen LTC ŽÚ Bratislava.
Práve tento klub sa v 30-tych rokoch postupne prepracoval medzi bratislavskou konkurenciou vysoko a v roku 1936 sa stal lídrom, keď sa dostal aj pred dovtedy najúspešnejší klub LTK a stal sa víťazom župných majstrovstiev. Železniční úradníci disponovali vyrovnaným hráčskym kádrom, veď v hodnotení hráčov Západoslovenskej župy figurovali v prvej dvadsiatke až šiesti: Krejčí, Jelínek, Adelsberger, Martínek, Šoupal, J. Krejčí a v desiatke najlepších žien dve "železničiarky" - Schneiderová a Strážnická. LTC ŽÚ, ktorý vznikol ešte v roku 1929 a mal svoje dvorce pod bratislavskou železničnou stanicou, mal v spomínanom období polovice 30-tych rokov zaujímavé národnostné zloženie svojich 119 členov: 98 Čechov, ôsmich Slovákov, dvanástich Nemcov a jedného Maďara. IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
