Džezový klavirista Gabo Jonáš na jednom zo svojich tradičných hudobných večerov. Spolu s kontrabasistom Jozefom Brisudom pravidelne spríjemňujú Bratislavčanom večer v podniku Café Studio Club. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
albumov a spolupracuje aj so zahraničnými muzikantmi.
Život Gaba Jonáša ovplyvnil aj polročný pobyt v New Yorku. V sedemdesiatych rokoch sa tam vybral s úmyslom zapadnúť medzi newyorských džezmenov.
"Kľúčovým momentom bolo, že som z nášho komunistického režimu vhupol rovno do úplného kapitalizmu. Ocitol som sa vo svete, kde je nutné predierať sa vlastnou vôľou a súťažiť s ostatnými. Keď som kráčal po ulici, nevedel som si to všetko narýchlo zrovnať v hlave. Toľko ľudí, národností, biznisu, pociťoval som to ako obrovský tlak. A navyše, Bratislava nie je veľkomesto. Nie je ako Paríž, Londýn a už vôbec nie New York, ktorý mal už vtedy štrnásť miliónov obyvateľov," spomína hudobník, ktorého označujú prívlastkom najlepší slovenský džezový klavirista. "Toto uznanie ma síce teší, ale nie je u mňa na prvom mieste. Viem, do akej hĺbky som sa dostal a práve to mi nedovolí, aby som sa rozptyľoval lichôtkami. Stále sa učím a snažím sa osvojiť si niečo od lepších klaviristov a muzikantov."
Gabo Jonáš sa džezom zaoberá už tridsať rokov a rozčuľujú ho mylné predstavy ľudí o džeze. Mnohí si totiž myslia, a to aj hudobníci, že džez je len improvizácia. "To je zjednodušená polovica pravdy. Samozrejme, že sem patrí aj improvizácia, ale založená na remesle. Základné a pokročilé stupne tohto remesla treba dlho a stále trénovať, osvojiť si 'ducha' žánru. Inak aj pri dobrom hudobnom cítení a talente pôjde len o nekompletné majstrovstvo. Možno to bude dobrá hudba, ale nie džez."
"Džez ma očaril svojím rytmom, špecifickou atmosférou a voľnosťou. Je to druh určitého jazyka - má svoje princípy, zákonitosti a existuje naň aj určité know-how. Keď sa ním chce človek vážnejšie zaoberať, príde na to, že sa treba naučiť množstvo vecí. Ale ja som pochopil, že ma žiadna z nich neobmedzuje. Naopak, čím som všetko ovládal lepšie, tým viac slobody som získaval. Netreba sa báť, treba sa ten jazyk jednoducho naučiť a napriek tomu sa cítiť voľný. Lebo sloboda nie je proti štruktúre, ani proti forme."
Keď si Gabo Jonáš sadne za klavír, úplne sa ponorí do sveta nôt, melódií, rytmov a harmónií. "Snažím sa hrať naplno. Za klavírom sa cítim vynikajúco, mám čo dávať, som kreatívny, cítim sa ako dobrodruh pri klavíri. Vtedy o ničom nerozmýšľam a som zvedavý aj sám na seba. Stále sa dokážem prekvapiť. Veľa vecí, aj hudbu beriem ako zábavu - jednoducho sa zabávam," dodáva na záver slovenská džezová autorita.
MARÍNA DOBOŠOVÁ
