Noc na zemi. Réžia:Jim Jarmusch. USA 1991. Charlie centrum o 20.00
Jim Jarmusch je majstrom filmovej nálady. Jeho Noc na zemi je miestami čiernohumorná, ale pritom poetická výpoveď o krátkom úseku jednej obyčajnej noci. Divák sa postupne ocitne v piatich svetových veľkomestách a všetky ich uvidí z okna taxíka: Los Angeles, New York, Paríž, Rím, Helsinki. Atmosféru miest spoznávame prostredníctvom ich obyvateľov - zvláštnych postavičiek, o ktorých nevieme takmer nič, ale na chvíľu môžeme byť ich spolucestujúcimi. Noc pritom stiera jazykové a kultúrne bariéry, vytvára akési sprisahanie na diaľku.
Režisérovi vôbec nejde o budovanie uceleného príbehu s tradičnou schémou, gradovaním deja a morálnym ponaučením na záver. Snaží sa len vykresliť postavy nočných bežcov, ktorých spája aj osamelosť, nenaplnenosť, hľadanie niekoho, komu by sa mohli zveriť alebo sa s ním len podeliť o jeden okamih noci.
Aj napriek fragmentárnosti charakteristík sú Jarmuschovi hrdinovia neprehliadnuteľní. Mladá taxikárka z Los Angeles (Winona Ryder) sníva o tom, ako sa vypracuje na mechaničku a vôbec ju neláka ponuka hrať vo filmoch. Slepá Parížanka vysvetľuje taxikárovi, že hoci nevidí, milovanie a farby vníma oveľa intenzívnejšie, než všetci vidiaci - má na to predsa celé telo.
Taliansky taxikár v podaní Roberta Benigniho svojimi zbesilými pretekmi v úzkych uličkách Ríma a fascinujúcim monológom o vlastných sexuálnych úchylkách privodí starému kňazovi infarkt. Najťažšiu prácu má však zamračený taxikár v Helsinkách: treskúca zima, melanchólia a k tomu opitý muž na zadnom sedadle, ktorý ani nevie presne povedať, kde vlastne býva.
Noc však postupne stráca silu, svitanie zvýrazňuje rozdiely a znovu prináša pocit odcudzenosti. Vo svetle dňa Jarmuschove postavy miznú. Ich cesta svetom bude znovu pokračovať až večer, keď budú opäť trochu otvorenejší, úprimnejší - trochu viac sami sebou.
Autor: Vitalija Bella
