Priečelie barokového Kostola kapucínov prestavali v roku 1861 v romantickom slohu. Na námestí pred kostolom stojí stĺp na počesť sv. Panny, pochádza z roku 1723.
FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Kláštor a kostol kapucínov postavili na príkaz kráľa Leopolda I. z roku 1676 na mieste starého kláštora a kostola, ktoré kedysi založila grófka Mária Terézia Strattmannová. Väčšinu výdavkov na stavbu hradil ostrihomský arcibiskup gróf Imrich Esterházy.
Základný kameň dnešného kláštora položil v roku 1708 na veľkej slávnosti prešporský prepošt gróf Volkra. Ako prvý postavili žalmový chór s malou vežičkou, vedľa neho sakristiu a oratórium. Stavbou poverili kapucína Jána Damascina z Viedenského Nového Mesta, staviteľa rehoľnej provincie.
Prvé zvonenie a vysviacka
Malý zvon na veži sa prvýkrát ozval 3. októbra 1709, v tom istom roku dokončili dva trakty kláštora a 20. decembra 1711 položil gróf Volkra základný kameň kostola, ktorý vyrástol za šesť rokov. V roku 1727 postavili ďalšie dva trakty kláštora, obrátené do Kozej ulice a Pálffyho záhrady. Vtedy postavili nad sakristiou aj knižnicu. Výdavky 4420 zlatých hradil prímas gróf Imrich Esterházy.
Kostol začal klesať
Keďže kostol stál na bahnistej mokrej pôde, čoskoro začal klesať. Už v roku 1735 ho sčasti zbúrali a na generálnu opravu ostatných budov poskytol gróf Imrich Esterházy 5000 zlatých. Reštauráciu vykonali Felice Donat Allio, viedenský cisársky fortifikačný inžinier, a fráter Berthold, staviteľ kapucínskeho rádu. V roku 1753 predĺžili hlavný trakt kláštora o 13 siah smerom k záhradnému múru pri Zámockej ulici.
Knižnica a krypta
Rozširovaniu knižnice venoval veľkú pozornosť od roku 1737 gvardián Metod Sághy. V roku 1750 gvardián P. Fructuosus obohatil knižnicu o významnú zbierku kníh.
V krypte je pochovaný Juraj Kristián Lobkovitz, šaganský vojvoda a uhorský hlavný armádny veliteľ, ktorý zomrel 9. októbra 1753. V roku 1766 tam uložili na večný odpočinok vdovu krajinského sudcu Jozefa Illésházyho grófku Teréziu Abensbergovú-Traunovú.
Triezva prostota chrámu
Chrám zasvätený kráľovi sv. Štefanovi vzbudzuje zbožnosť svojou triezvou prostotou. Vchod zdobí umelecká socha sv. Štefana. Osem veľkých obrazov v lodi, ktoré znázorňujú Kristovo utrpenie, namaľoval kapucínsky mních Udalrich v rokoch 1745 - 1746. On namaľoval aj obrovský oltárny obraz, na ktorom je zobrazený sv. Štefan s kniežaťom Imrichom.
Oproti krížovému oltáru stojí oltár zasvätený sv. Fidéliovi z roku 1750. Oltárny obraz namaľoval vo Viedni otec kapucín Norbert. Svätý hrob namaľoval v roku 1750 viedenský maliar Dare.
Služby kapucínov
Členovia kapucínskej rehole vyučovali náboženstvo, odbavovali bohoslužby a venovali sa pastorácii. Od roku 1676 slúžili omše, kázali a spovedali 35 rokov v Kaplnke sv. Kataríny. Od roku 1701 kázali v Kostole milosrdných bratov.
Počas morovej epidémie v roku 1712 hrdinsky slúžili umierajúcim. Od 16. septembra 1738 až podnes vykonávajú kňazské povinnosti v Nemocnici sv. Alžbety. V roku 1739 prevzali aj starostlivosť o podhradský kostol. (Krátené.)
Nabudúce Hurbanovo námestie.
