Blížiacou sa olympiádou v Aténach žije celý svet. V týchto dňoch ožívajú aj príbehy bývalých olympionikov. Niektorí z nich ostali v športovom kolotoči dodnes ako funkcionári, na iných sa pomaly zabúda. Až do začiatku aténskych hier sme pre vás pripravili seriál rozhovorov s vynikajúcimi športovcami, ktorí zažili atmosféru súťaží pod piatimi kruhmi na vlastnej koži.
Od roku 1974 bol štyri roky najrýchlejším cyklistom sveta, predtým aj potom však stále šliapal na päty najlepším. V roku 1976 sa stal v Montreale v šprinte, v kráľovskej cyklistickej disciplíne, olympijským víťazom. Rodák z Lozorna, ktorého rodičia sa pre prácu presťahovali do Bratislavy, keď mal jeden rok. S býva- lým dráhovým cyklistom ANTONOM TKÁČOM sme sa porozprávali o jeho športovom živote i olympijských zážitkoch.
Kde ste vyrastali?
"Bývali sme na sídlisku Nivy, známom ako Päťsto bytov. Preliezli sme každý nedostavaný panelák, bola to taká gymnastika v dobrodružnom duchu. Časom sa tu vytvorili výborné podmienky na športovanie. Naša ulica ústila do športového areálu, ktorý patril trom školám. Do školy na Kvačalovej 20 som neskôr chodil. Spomínam si na viacero učiteľov, ktorí žili športom a viedli k nemu aj nás.
Kedy sa rozhodovalo o vašej neskoršej športovej kariére?
"Ako dvoj-trojročný som začal jazdiť na trojkolke, v šiestich som na nej vyhral svoje prvé preteky. Keď som bol ako 10-ročný prijatý do športovej triedy, odborne sa ma ujal Pavel Safko. V hre bola najmä atletika. V štrnástich som na požičanom bicykli vyhral prvé preteky a to rozhodlo. Stal som sa členom cyklistického oddielu Slovan Bratislava. Prešiel som cez ruky viacerých trénerov, ktorí ma postupne vypiplali."
Vašou prvou olympiádou bola tá v roku 1972 v Mníchove. Čo sa preháňa v hlave mladého športovca pred takouto veľkou akciou?
"Do Mníchova som išiel už ako ostrieľaný cyklista, mal som za sebou štarty na MS. Veľmi som sa tešil. Tri týždne predtým som vyhral predolympijské preteky práve v Mníchove a to ma favorizovalo na medailu. Vrátil som sa do Brna na prípravu a v 80-km rýchlosti mi vybuchla galuska. Dotĺkol som sa tak, že som dokonca požiadal, aby som nebol nominovaný. Vedel som, že to nedopadne dobre a ani nedopadlo. V pretekoch na pevný kilometer som skončil až trinásty a v stíhačke družstiev som tiež nepodal slávny výkon. Bol som znechutený, bicykel som odložil do pivnice, vyhodili ma z reprezentácie."
Kto vás primal vrátiť sa opäť na dráhu?
"Podržali ma ľudia v Slovane, moji blízki a kamaráti. Opäť som sa dostal do formy, začal som preferovať disciplínu šprint, povyhrával som mnoho pretekov a pred majstrovstvami sveta v Španielsku v roku 1973 som bol v hodine dvanástej opäť prijatý do reprezentácie. Tam som prehral súboj o postup do najlepšej štvorice, o rok na to som nič nenechal na náhodu a vyhral som svetový titul."
Boli ste vtedy už vo svojej najlepšej forme?
"Pomaly som sa do nej dostával. Ideálny bol rok 1976. Mal som 25 rokov, dostatok skúseností, všetko mi vychádzalo, vyhýbali sa mi zranenia a v Montreale som sa stal majstrom sveta a olympijským víťazom. Na olympiáde som porazil vo finále Francúza Daniela Morelona, ktorý bol vtedy už desaťnásobným majstrom sveta a trojnásobným olympijským víťazom. Pred ďalšou olympiádou v Moskve som opäť musel obmedziť pre zranenie tréning. V semifinále mi osud pridelil za súpera práve Morelonovho zverenca Caharda. Prehral som, skončil som štvrtý a cítil som, že sa blíži koniec vrcholnej kariéry."
Stihne športovec na olympiáde vidieť aj iné športy?
"Všetko musí ísť stranou. Až po súťaži je čas pozrieť sa inam. Väčšinou sme po našich súťažiach pomáhali cestárom, ktorí začínali až po nás. Cyklisti mali vždy najbližšie k vodákom, máme podobné pohodové povahy. V Aténach chcem, samozrejme, vidieť čo najviac z cyklistiky. Fandím slalomárom a kanoistom a rád by som videl aj Martinu Moravcovú v akcii."
Nezabudnuteľný zážitok?
"Na OH v Montreale sme každé ráno išli na balkón skontrolovať počasie. Na trávniku pod nami cvičili gymnastky. Nalačno, a to ešte vraj museli zjesť citrón, aby sa im stiahol žalúdok. Aby veľa nezjedli a nepriberali. My sme, naopak, boli dobrí jedáci, a tak nám ich bolo ľúto. Veď museli byť stále hladné. Našli sme spôsob, ako im z jedálne prepašovať ovocie a tým sme ich dokrmovali. Každý deň nás čakali, ale nepreháňali to, aby z toho nebol problém."
PROKOP SLOVÁČEK
Vizitka Antona Tkáča
* narodil sa 30. marca 1951 v Lozorne
* OH 1972 v Mníchove - 13. miesto na pevnom kilometri (ako člen Slovana Bratislava), stíhacie preteky družstiev - vyradený
* OH 1976 v Montreale - 1. miesto v šprinte (ako člen Dukly Bratislava)
* OH 1980 v Moskve - 4. miesto v šprinte (ako člen Dukly Trenčín)
* MS 1974, 1976, 1978 - zlatá medaila v šprinte
* MS 1970 - 3. miesto na pevnom kilometri
