V Medickej záhrade má hudba dlhú tradíciu - koncerty a zábavy grófa Eszterházyho v 18. storočí, ľudové veselice a medické majálesy v 20. storočí - a aj dnes si pri výnimočných príležitostiach hudba v tomto parku nachádza miesto. Ťažko by však gróf Eszterházy mal pochopenie pre tóny, ktoré dnes lákajú k reproduktorom mladých.
Jedným z ostrovov zelene uprostred mesta je Medická záhrada, umiestnená hneď vedľa Ondrejského cintorína. Hoci sa nachádza blízko pomerne frekventovanej cesty, panuje tu relatívny pokoj a ticho. Pôvodne francúzska baroková záhrada pochádza z polovice 18. storočia, jej projektantom bol Jozef Tallherr. V 19. storočí ju kúpil Karol Schiffbeck, podľa ktorého bola dlhé roky neoficiálne pomenovaná ako "šifbek". Názov Medická záhrada sa ujal až neskôr, roky po tom, čo sa v priľahlom Aspremontovom paláci usídlila Lekárska fakulta Univerzity Komenského. Vstup do záhrady spočiatku nebol voľný, lebo tu boli tenisové ihriská. Neskôr však ihriská zrušili a usporadúvali tu medické majálesy. Istý čas tu bolo aj prírodné klzisko, na ktorom na konci tridsiatych rokov 20. storočia nestor slovenského krasokorčuľovania Jozef Šturm získal prvých záujemcov o tento šport. Záhrada bola niekoľkokrát rekonštruovaná - dvakrát po druhej svetovej vojne a raz po nežnej revolúcii. V letných mesiacoch je otvorená od 10.00 do 22.00. ELA NAHÁLKOVÁ
FOTO SME - PAVOL MAJER a MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Aspremontov palác je budovou, od ktorej sa odvíja celá história Medickej záhrady. Prvým majiteľom paláca s barokovou záhradou bol v roku 1769 francúzsky šľachtic Jan Gobert z Aspremontu. V parku mal aleje pagaštanov konských, vzácne rastliny a ovocný sad. Neskôr palác vlastnil gróf Eszterházy, potom Karol Schiffbeck. Po prvej svetovej vojne doň umiestnili vojnových invalidov a nakoniec ho darovali Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Pre verejnosť je prístup k budove iba z ulice a cez pracovné dni. Z Medickej záhrady sa na starý palác možno pozerať len cez mreže.
Sochy v Medickej záhrade sa často menili. Táto zobrazuje Sándora Petöfiho a premiestnili ju sem iba pred rokom zo Sadu Janka Kráľa. Plot bráni tomu, aby sa k nej návštevníci parku dostali bližšie ako na 3 metre. Kedysi v záhrade stáli aj sochy, ktoré sú dnes na Hviezdoslavovom námestí - Dievča so srnkou a Pavol Országh Hviezdoslav.
