Premnoženie potkanov Bratislave nehrozí
Potkany sa najčastejšie vyskytujú v okolí kanalizačnej siete. Bratislavčania by nemali splachovať do záchodov zvyšky potravy či rozhadzovať okolo kontajnerov jedlo. Najmä cez školský rok deti z neznámych dôvodov vyhadzujú z okna svoju desiatu.
Všetko záleží od deratizačných firiem, ktoré majú na starosti kanalizačné siete. Ak sa totiž okolie kvalitne a dobre ošetrí, zredukuje sa počet potkanov na minimum. Napríklad v Petržalke je ich stav lepší ako pred troma rokmi.
V centre mesta obyvatelia potkany asi tak ľahko nestretnú. Sú to plaché zvieratá, ktoré pred človekom rýchlo utečú. Keď niekto náhodou zbadá potkana pri kanáli, určite nie je dôvod na paniku. Ale ak by sa ich na nejakom mieste sústredilo viac a pohybovali by sa tam celý deň, treba už zavolať deratizačnú firmu.
Hlodavec s dlhým chvostom je v podstate čistotný, prenáša však veľké množstvo ochorení, medzi inými aj salmonelózu. V súčasnosti stačí, keď ľudia dodržiavajú hygienu. Prípady epidémií, aké poznáme z dávnej minulosti, nám dnes nehrozia.
Šváby nie sú vítanými spoločníkmi
"Keď sa niekde objavia šváby, treba ihneď zavolať odborníkov zo služby, ktorá robí dezinsekciu. Zdôrazňujem však, že to nie je jednoduchá záležitosť a postihnutí by sa mali obrátiť na skutočných odborníkov. Švábov sa nejde zbaviť len tak ľahko. Odhmyzenie je nákladné a určite neodporúčam, aby sa doňho púšťali laici," varuje člen Cechu profesionálov DDD (deratizácia, dezinsekcia, dezinfekcia) Jozef Brestovský.
Švábov sa dá veľmi ťažko zbaviť - najmä v panelovom dome, keď prebiehajú z bytu do bytu. Dôkladná dezinsekcia jedného paneláka trvá aj niekoľko mesiacov. Šváby si môžu ľudia priniesť do bytu aj z obchodov, napríklad v obale od výrobku. Len jediná samička potom za rok nakladie aj dvadsaťtisíc vajíčok. V našich podmienkach sa vyskytujú dva druhy tohoto nepríjemného hmyzu a to rus domový a šváb obyčajný. Na povrchu tela a v tráviacom trakte prenášajú až šesťsto druhov mikroorganizmov. Nimi kontaminujú všetko, po čom lozia, teda aj potraviny.
Kalamita komárov môže vypuknúť aj v zime
Kalamitu môže vyvolať aj nepríjemný hmyz, dotieravý komár, ktorý sa liahne v uzavretých priestoroch, všade tam, kde je stojatá voda, v kanáloch, pivniciach či výťahových šachtách. "Keď stúpne teplota nad desať stupňov, vyletuje von a napáda ľudí. Poznáme dokonca prípady, keď tieto komáre útočili aj v zime pred Vianocami," hovorí Jozef Brestovský.
Kalamitné situácie nastávajú zvyčajne po záplavách, keď sa naraz objaví obrovské množstvo komárov. Tie sú vtedy schopné prekonať aj účinky repelentu, len aby sa dostali človeku na kožu.
"Komáre prenášajú maláriu. Na Slovensku sa síce vyskytuje druh komára, ktorý je schopný preniesť túto nebezpečnú chorobu, ale našťastie ju na našom území nemáme. Iné druhy zas prenášajú rôzne chrípke podobné vírusové ochorenia," dodáva Brestovský.
Túlavé psy a mačky
Najväčšie nebezpečenstvo hroziace pri kontakte s túlavými psami či mačkami je nakazenie sa besnotou. Podľa veterinárky z centra Slobody zvierat Kataríny Mašánovej, túlavé zvieratá sú nositeľmi nespočetného množstva infekčných ochorení, ako sú salmonelóza, chlamýdie či pasteria. Aby sa však človek nakazil týmito infekčnými ochoreniami, musí byť so zvieratami v dlhšom a bližšom kontakte.
Psy a mačky často bývajú zdrojom parazitických ochorení. Riziko nákazy rastie najmä počas letných mesiacov. "Túlavé zvieratá, ktoré sa neodčervujú, sú zdrojom parazitov. Približne po štrnástich dňoch však nastáva infekčné štádium, pričom vajíčka parazitov vydržia aj niekoľko rokov. Riziko vzniká najmä v lete a to najmä u detí," hovorí veterinárka Mašánová. Deti sa často hrajú na pieskoviskách či ihriskách. U nás zatiaľ nie je bežné, že by sa pieskoviská na noc zakrývali, ako napríklad v zahraničí. Často sem chodia aj mačky a psy, po ktorých tu zostávajú výkaly a cez ne sa môžu parazity dostať až k ľuďom.
Holuby príliš nebezpečné nie sú
Na námestiach, parkoch či uliciach možno holuby vidieť v nemalom počte. Hoci s nimi človek neprichádza do kontaktu tak často, ako napríklad s túlavými zvieratami, môžu byť tiež zdrojom nepríjemných ochorení. "Holuby nie sú až také nebezpečné, pretože len málokedy sa k ľuďom priblížia. Ak tak spravia, malo by to byť varovným signálom. V takomto prípade je totiž veľmi pravdepodobné, že holub je chorý," vysvetľuje veterinárka. Holuby sa zdržiavajú najmä v neobývaných podkroviach alebo na strechách. Týmto prostrediam sa preto treba radšej vyhýbať.
Autor: MARÍNA DOBOŠOVÁALEXANDRA OBUCHOVÁ
