Kto prišiel s myšlienkou zorganizovať Deň nenakupovania?
„Tento deň vznikol v roku 1992 v Kanade. S iniciatívou prišiel pracovník reklamnej agentúry, ktorý chcel vyjadriť svoj odpor proti neustálemu tlaku na zvyšovanie konzumného životného štýlu. Po roku 1992 sa akcia rozšírila do ďalších krajín. Na Slovensku je Deň nenakupovania súčasťou nášho výchovno-vzdelávacieho projektu Učíme sa vnímať, myslieť a konať, ktorý má zvýšiť občiansku angažovanosť mladých ľudí.“
Myslíte si, že sa Deň nenakupovania stretne s pochopením?
„Neviem. Ľudia veľmi nechápu, o čo nám ide. Myslia si, že sme proti nakupovaniu bežných vecí. Ale o tom to nemá byť.“
O čom teda?
„Dnes prevláda názor, že čím viac človek vlastní, tým je hodnotnejší. My chceme upozorniť na to, že život sa dá žiť aj inakšie. Voľný čas nemusíme tráviť v hypermarketoch, ako sa to stáva módou. Cieľom ľudského života by nemalo byť neustále stupňovanie spotreby. A hypermarkety vyvíjajú tlak, aby ľudia kupovali stále viac, lebo tým rastú ich zisky. Nezáleží im na tom, či tovar, ktorý predávajú, je z Bratislavy, alebo z Venezuely, rozhodujúca je cena. Doprava výrobkov cez pol planéty životnému prostrediu určite neprospieva.“
Kto akciu pripravil?
„Robíme ju so študentmi stredných škôl, s ktorými dlhší čas pracujeme. Oslovili základné školy. O životnom prostredí im prednášajú naši členovia v rámci iných hodín - na fyzike hovoríme o energii, na chémii o ozónovej diere. Veľa času sme venovali diskusiám o tom, čo to je konzumný životný štýl. Akciou sme chceli študentom ukázať, že nie sú celkom bezmocní, že môžu aspoň vyjadriť svoj názor.“
Čo si o aktivitách detí myslia ich rodičia?
„Nie sú nadšení. Objavujú sa názory, že hypermarkety sú výborné, lebo je tam lacnejšie. Málokto sa zamýšľa, aký majú dopad na životné prostredie a na správanie ľudí.“
JANA MARTINKOVÁ
