neho významu. Bola bránou do Karpatskej kotliny od západu, ale i dôležitou križovatkou dvoch diaľkových ciest spájajúcich Stredozemné more s Pobaltím (Jantárová cesta) a západné oblasti strednej Európy s krajinami okolo Čierneho mora (Pridunajská cesta). Nad úžinou s pevnými brehmi na oboch stranách veľrieky, známej množstvom ostrovov v strede riečiska, dalo sa v brodových úsekoch prejsť z jedného brehu na druhý. Využívali ich ľudia už od praveku, čo zase podnecovalo miestnych obyvateľov, aby si popri Dunaji budovali opevnenia a výšinné sídliská, z ktorých potom kontrolovali prechod cez rieku. To im umožňovalo výhodne obchodovať s tadiaľto prechádzajúcimi kupcami, ale aj brániť sa nečakaným útočníkom. Vieme, že práve tieto praveké výšinné sídliská v priebehu stáročí menili svoju podobu, niektoré úplne zanikli, iné sa rozrastali na dobre organizované sídliská mestského typu. Viaceré z nich sa zmenili na vojenské centrá Keltov, neskôr Rimanov, Germánov i Slovanov. Tri z nich dokonca boli v oblasti Bratislavskej brány prebudované aj na mocné stredoveké pevnosti - feudálne hrady. Na pravom brehu Dunaja tak vznikol dnes už v Rakúsku sa nachádzajúci hrad Hainburg, na ľavom brehu veľrieky zas staroslávny Devín a Bratislavský hrad.
Zhodou okolností a vďaka svojmu širokému zázemiu stal sa najslávnejším, ale aj najdôležitejším a najživotaschopnejším Bratislavský hrad.
Preto ani neprekvapí, že popri Nitre hrad Devín a Bratislava sú najstaršie opevnenia u nás, ktoré poznáme po mene. Bratislavu spomínajú chýrne Salzburské anály, známe ako Annales Iuvavenses antiqui, ktoré pochádzajú z 9. a 10. storočia, kde je síce veľmi strohá, jednovetná, ale veľmi významná veta: Veľmi nešťastná bitka pre Brezalauspurc(u) vo štvrtý deň pore nonami júla (4. 7. roku 907)". Ide teda o prvú písomnú zmienku o Bratislave, pričom však archeológovia neklamne dokazujú existenciu osídlenia územia nášho terajšieho hlavného mesta Slovenska už odpradávna.
Ing. IGOR JANOTA
