odinoví" turisti. Najviac ich do Bratislavy prichádza loďami. Turistov, ktorí sem prichádzajú autobusom, naopak, ubúda," hovorí Marián Bilačič, predseda Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu.
"Turisti sú často príjemne prekvapení a hovoria, že je to najčistejšie mesto na Dunaji. Zlepšili sa služby aj vzhľad mesta. Pomerne novým fenoménom je aj to, že do Bratislavy chodí veľa cudzincov pravidelne za kultúrou, napríklad do Opery," hovorí Bilačič.
Skupiny turistov majú často záujem o prehliadku mesta so sprievodcom. Kurz pre sprievodcov Bratislavy, ktorý trvá 200 hodín, robí každoročne informačné stredisko BKIS. Odborný kurz sa cielene zaoberá históriou umenia a pamiatok Bratislavy. Po jeho absolvovaní získajú účastníci osvedčenie a odznak sprievodcu.
Počet sprievodcov, ktorí v Bratislave naozaj aj aktívne sprevádzajú, sa nedá presne určiť, dá sa odhadnúť len podľa počtu vydaných odznakov. Tých je viac ako 300. "Zhruba polovicu skupín návštevníkov Bratislavy sprevádza však sprievodca bez osvedčenia. Hoci sú takéto prehliadky nelegálne, neexistuje zatiaľ žiaden spôsob, ktorý by im zamedzil," hovorí Bilačič.
Trh sprievodcov tvoria najmä cestovné kancelárie. Tie oslovujú ľudí, na ktorých majú kontakt, alebo s ktorými majú dobré skúsenosti. Zárobok a množstvo práce sprievodcu závisí najmä od toho, ako sa kto dokáže predať. Výhodu majú sprievodcovia, ktorí ovládajú väčšie množstvo jazykov.
"K okolitým národom pribudli v posledných rokoch Švédi, Fíni, Španieli, Taiwančania či Kórejčania. Pre sprievodcov je teda výhodné učiť sa po švédsky či japonsky. Dosť sa zanevrelo na ruštinu, ale očakáva sa, že čoskoro pribudne po rusky hovoriacich návštevníkov," myslí si Bilačič.
Turistická sezóna trvá približne od mája do septembra.
(ela)
Turistov zaujíma aj to, kedy vstávame "Turistom treba dať čas, aby sa im v Bratislave páčilo. Neprídu sem, aby boli spotení a zavalení množstvom informácií, ale aby si oddýchli a videli to najkrajšie. Keď sprievodca turistov neženie, sú Bratislavou očarení," hovorí rodená Bratislavčanka Renata Józsová, ktorá si sprevádzaním privyrába na materskej.
Renata sprevádza v angličtine a francúzštine a hovorí, že medzi francúzskymi a americkými turistami sú rozdiely. "Francúzi sú trošku viac orientovaní na históriu a súvislosti. Američania väčšinou nemajú k histórii taký vzťah. V priemere vedia o Slovensku málo, treba im vysvetľovať všetko od začiatku: Československo, nežnú revolúciu - čo to bolo, že to nebolo krviprelievanie, že rozdelenie Česko-Slovenska bolo pokojné, že sme tu nemali zákopovú vojnu ako v Juhoslávii. V skupine francúzskych turistov ma zas jedna pani prekvapila otázkou, či je na Slovensku oficiálnym jazykom nemčina. Na jednej strane to človeka pobaví a na druhej strane si uvedomí, že naozaj treba vysvetľovať všetko.
"Je zbytočné zaťažovať ich množstvom rokov a dávnou históriou. Viac ich zaujíma, ako tu žijeme dnes. Chcú vedieť, čo tu napríklad robia mladí ľudia, kedy chodia do školy, aké majú záľuby. Potom ich zaujíma aj náš životný rytmus, kedy vstávame, čo jeme, aké jedlá sú u nás obľúbené."
Vekový priemer v skupinách, ktoré absolvujú prehliadky, je okolo 60 rokov. "Najstaršia pani, ktorú som sprevádzala, mala 91 a bola neuveriteľná. Tí ľudia sú nesmierne vitálni, v šesťdesiatke ako keby začínali žiť a užívať si život."
ELA NAHÁLKOVÁ
