Bratislavské Lido za Starým mostom
Jediná stopa, ktorá dnes pripomína bratislavské Lido, je jeden z vyše dvadsiatky návrhov na pomenovanie piateho mosta zatiaľ s pracovným názvom most Košická na Lido. Most totiž bude vyúsťovať na Petržalskej strane práve v blízkosti Lida - bývalého kúpaliska za Starým mostom pri Dunaji. Bol tu asi dvadsaťmetrový bazén, kabínky na prezliekanie, trávnatý areál.
"Voda v bazéne bola z Dunaja a bola vždy strašne ľadová. Tiež tu bolo veľa komárov," hovorí Viera Topolová, ktorá sa sem chodievala v mladosti kúpať. "Tí odvážnejší volili však radšej kúpanie priamo v Dunaji a aj sa slnili na niektorých miestach priamo pri rieke, niekedy aj nahí. Ja som mala radšej kúpalisko na Tehelnom poli ako Lido a v detstve sme sa kúpali v bazéne na ihrisku na Žabotovej ulici."
Po bazéne dnes nezostalo ani stopy a celé územie, na ktorom Lido bolo, je zarastené hustým lesom a kríkmi.
Palenerka
Zabudnutý bazén, ľudovo nazývaný "palenerka", je v blízkosti Horského parku. "Chodievali sme sa sem kúpať a v zime sme tu hrávali pozemný hokej," hovorí Pavol Šimko. "Bazén dal postaviť majiteľ železiarstva v meste pán Palehner pôvodne pre potreby svojich zamestnancov." V súčasnosti sa k bazénu pod Havlíčkovou ulicou musíte presekať poľom žihľavy a buriny. Bazén má tvar oválu s priemerom asi 15 metrov.
"Bacílekov" bazén
Ďalší bazén je priamo v centre mesta nad tunelom pre električky. V deväťdesiatych rokoch sa v jeho areáli dokonca hralo divadlo, inscenovali tu monodrámu Salome, viacero happeningov a koncertov. Kedysi ho prezývali podľa straníckeho potentáta Bacílekov bazén. Nikdy však nebol kompletne dostavaný. "Územie, na ktorom krátko po 2. svetovej vojne začali stavať plavecký bazén, je od roku 1991 vo vlastníctve hlavného mesta. Označuje sa ako Zóna kameňolom a mesto ho považuje za mimoriadne významné rozvojové územie Bratislavy aj preto, lebo úzko susedí s podhradím a má tak prirodzené dominantné postavenie," hovorí Milan Vajda.
Súčasné vedenie samosprávy hlavného mesta obstaralo spracovanie urbanistickej štúdie pre túto lokalitu, ktorej spracovateľom je Ing. arch. Jaroslav Meheš. "Urbanistická štúdia bola predložená na verejné pripomienkovanie vo februári a pripomienky k štúdii bolo možné podávať do 10. marca. Potom sa pripomienky spracovávali a konečný materiál bude predložený na prerokovanie poslancom mestského zastupiteľstva pravdepodobne 30. septembra," dodal Vajda. Predpokladá sa, že budúci investor územia vzíde z verejnej súťaže.
Grössling
Aj známe a obľúbené kúpele Grössling v centre mesta zostávajú už desiaty rok zatvorené, pustnú a neustále ich devastujú holuby. Kúpele ponúkali v lete kúpanie pod holým nebom, pretože mali sťahovaciu strechu a bola tu aj malá terasa na opaľovanie. Plaváreň je nefunkčná od roku 1994. Priestor bol uzavretý z dôvodu ohrozenia bezpečnosti návštevníkov. Kúpele mala po víťazstve vo verejnej súťaži v roku 2002 od mesta kúpiť akciová spoločnosť Avant. Ponuka firmy bola 50 miliónov korún. Jednou z podmienok mesta bolo, že kúpele budú sprístupnené do 48 mesiacov po podpísaní zmluvy. Avant dokonca sľuboval, že to stihne za tri roky. V Grösslingu sa však za dva roky nič neudialo. Mesto totiž nepodpísalo s Avantom kúpnu zmluvu. Milan Vajda, hovorca primátora povedal, že kúpno-predajnú zmluvu nie je možné urobiť, lebo nehnuteľnosť bola nepresne rozdelená. "Magistrát urobil chybu pri príprave podmienok verejnej súťaže v roku 2002. Geometrický plán predložený do súťaže nebol správny. Objekty, ktoré mesto ponúkalo, mu totiž všetky nepatrili," hovorí Vajda a dodáva, že v súčasnosti sa magistrát znovu rozhoduje, ako s tou časťou nehnuteľnosti, ktorá mu patrí, naloží.
Kúpele Centrál
Za hanbu Bratislavy sa určite považuje objekt bývalých kúpeľov Centrál. Tento už skoro pätnásť rokov chátrajúci objekt viackrát zmenil vlastníkov a momentálne ho vlastní spoločnosť Property Investment, s. r. o., pozemok pod kúpeľmi patrí štátu.
Zanedbaný je aj bazén v Lamači, ktorý presakoval. "Chystáme jeho rekonštrukciu. Momentálne prebieha výberové konanie na projekt," povedal starosta Lamača Peter Šramko. Práce by sa mali začať na jar budúceho roka.
Z jazier Bratislavčania v lete využívali v druhej polovici devätnásteho storočia aj Železnú studničku. Veľké jazero malo priezračnú vodu a bola tu aj drevená skokanská veža.
Ešte donedávna plavci navštevovali aj Štrkovecké jazero. "Bohužiaľ, celkom ho časom ovládli labute a komu by sa chcelo plávať v jazere, ktorého hladina je posiata ich hovienkami?" pýta sa obyvateľka Štrkovca Milada Pozdechová.
JANA PARKROVÁ
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL,
MIROSLAVA CIBULKOVÁ
