aná doprava bude využívať spoje niekoľkých dopravcov - Dopravného podniku Bratislava, SAD Bratislava, Železničnej spoločnosti a Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti. Budú ich môcť využívať obyvatelia celého Bratislavského kraja.
"Bude to nezávislá odborná inštitúcia, ktorá do leta budúceho roka pripraví projekt integrovanej dopravy v regióne, tak aby bola ekonomická a efektívna," povedal na tlačovej konferencii Karol Kolada, viceprimátor Bratislavy pre dopravu. Odkedy bude integrovaný systém fungovať, sa zatiaľ presne nevie. Podľa Koladu to bude jasné až o rok.
BID bude pripravovať verejné súťaže, organizovať dopravu, koordinovať cestovné poriadky, navrhovať spoločné tarify, kontrolovať výkony dopravcov, navrhovať objednávateľom dopravy prerozdelenie náhrady za stratu pri výkone dopravy vo verejnom záujme. Integrácia zahŕňa spoje MHD, prímestskej a regionálnej autobusovej i vlakovej dopravy.
Už asi tri roky je BID vo fáze skúšobného projektu. Túto službu v roku 2001 využilo takmer 200-tisíc cestujúcich, v minulom roku a v roku 2002 viac ako tristotisíc. Z toho vyše 90 % boli mimobratislavskí cestujúci.
Predpokladá sa, že regionálny parlament založenie BID bez problémov schváli. "Zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja vstup do spoločnosti prerokuje na septembrovom zasadnutí. Ciele našej dopravnej politiky, medzi ktoré patrí aj vytvorenie integrovaného dopravného systému pre celý región, sme schválili už v marci minulého roka," informoval Roman Filistein, predseda dopravnej komisie a poslanec BSK. Členovia komisie podľa jeho slov už absolvovali množstvo diskusií s ostatnými regionálnymi poslancami a vyplýva z nich široká podpora tohto návrhu.
V bratislavskom regióne i na území mesta v súčasnosti prudko rastie podiel osobných automobilov na preprave obyvateľov. Dôvodom sú predovšetkým súčasné nevýhody verejnej dopravy - najmä prímestskej autobusovej a MHD, a s nimi spojená nespokojnosť občanov - nepohodlný a nedostatočne rýchly spôsob cestovania, ako aj stúpajúce ceny lístkov.
"Tieto nevýhody by mal integrovaný systém dopravy eliminovať. Hlavné výhody sú v tom, že občania majú jednotné cestovné lístky na viacero druhov spojov a nemusia brať ohľad na to, kto je ich prevádzkovateľom," hovorí Filistein. "V systéme integrovanej dopravy sa využíva niekoľko druhov spojov - električky, vlaky a mestské i prímestské autobusy, pričom grafikony jednotlivých prepravcov sú koordinované." Tým sa eliminujú tzv. "hluché miesta" medzi spojmi v rámci regiónu. V praxi to bude znamenať, že napríklad električka alebo autobus z hlavnej stanice do vzdialenejšej časti Bratislavy nebude mať odchod niekoľko sekúnd či minút pred príchodom vlaku z Malaciek alebo z Pezinka.
Po vytvorení systému by mal začať klesať podiel individuálnej dopravy. "Odbremenia sa tým najmä cesty smerujúce do centra mesta a je predpoklad, že sa bude v meste tvoriť menej dopravných zápch. Zníži sa tiež záťaž na životné prostredie, pretože dopravný systém, na ktorom sa podieľa koľajová doprava, je ekologickejší," vysvetľuje predseda dopravnej komisie.
DAN SLÁDEK
Čo je nové v hromadnej doprave?
* V pláne priorít rozvoja mesta do roku 2006 je aj vybudovanie trolejbusovej trate z Karlovej Vsi na Dlhé diely. S trolejbusmi sa tu počítalo už v 80-tych rokoch, keď sa Dlhé diely stavali. Vybavenie približne trojkilometrovaj trate na úseku Molecova - Kuklovská by aj s upravením karloveskej meniarne stálo okolo 50 miliónov, ďalších 150 až 200 miliónov by stál nákup nových vozidiel.
* Od mája znovu zdraželo cestovné. Kompetentní zmenu vysvetľovali rastom dane z pridanej hodnoty zo 14 na 19 percent. Nezmenená zostala len cena desaťminútových lístkov, tridsaťminútové a hodinové zdraželi o dve koruny. Predplatné časové lístky stoja asi o desať percent viac. Ročné cestovné lístky zdraželi až o jednu pätinu. Dopravný podnik zrušil bezplatnú prepravu vojakov základnej a civilnej služby. Pokuta pre čiernych pasažierov sa nezmenila, cestujúci bez lístka zaplatia 1400 korún.
* Do dvoch rokov by malo každé vozidlo hromadnej dopravy mať miesto kovovej tabule elektronický informačný systém. Tabuľu, ktorá zobrazuje číslo linky, názov konečných staníc, jednotlivých zastávok, presný čas aj informáciu o pásme, má zatiaľ asi polovica vozidiel. Okrem optických informačných systémov chce dopravný podnik vybaviť vozidlá postupne aj zvukovými zariadeniami na vyhlasovanie zastávok.
* Približne 250 autobusov, čo je polovica vozového parku dopravného podniku, je v súčasnosti po lehote životnosti. Spoločnosť chce preto nakúpiť asi sto nových vozidiel. Vozidlový park dopravného podniku dnes tvorí vyše dvesto električiek, vyše stotridsať trolejbusov a približne 500 autobusov.
* O štyri roky by mala po novej trase z petržalského Janíkovho dvora na Šafárikovo námestie začať jazdiť rýchloelektrička. Električky by mali čiastočne odbremeniť mosty cez Dunaj, cez ktoré denne prejde vyše 200-tisíc áut. Stavať by sa malo začať v roku 2006. Trasa električky bude viesť nezastavaným stredom Petržalky, kde urbanisti počítali s dráhou metra už desaťročia. (mk, tasr)
