Názov skupiny Ahmed má hlad nijako nesúvisí s tým, čo hrá, tvrdí jej spevák Andrej Novik. Ale súvisí s knihou, ktorú v kapele okrem basgitaristu nikto nečítal. FOTO - ARCHÍV SKUPINY
Asi by ste nespoznali východoslovenskú ľudovú Predal som svoju ženu na jarmarku v podaní českej skupiny Ahmed má hlad. Skupina predstavuje modernú ľudovú hudbu - turbofolk, ktorý hľadá nové cesty k ľudovkám, a to aj prostredníctvom elektrickej gitary v spojení s akordeónom.
Názor, že by meno skupiny Ahmed má hlad nejako súviselo s jej repertoárom, spevák Andrej Novik rázne odmieta. "Ahmed má hlad je názov románu českého autora tridsiatych rokov J. R. Vávru. Knihu o útlaku ľudí v arabských krajinách okrem nášho basgitaristu nikto nečítal. Pokúšali sme sa ju prečítať, je však napísaná takým strašným štýlom, že sme nedokázali prelúskať viac ako päť strán."
Repertoár piesní nie je teda arabský ani orientálny, ale slovanský - balkánsky, ukrajinský, ruský aj slovenský. České médiá o divokých slovanských ľudovkách plných citosloviec napísali, že majú "punkový drive", či "krčmovú živočíšnosť". Spieva sa v nich najmä o láske, boji alebo alkohole.
"Pesničky sme si začali vyberať najprv náhodne - to, čo niekto z nás počul, keď putoval vlakom po Balkáne. Potom som náhodou v Prahe objavil zborník Ludvíka Kubu, českého muzikológa, ktorý na prelome 19. a 20. storočia zbieral na slovanskom území ľudové melódie. Vydal ich ako Písně slovanské, majú asi pätnásť zväzkov. V tejto zbierke je ,pole neorané' - kopa materiálu, ktorý čaká na svojich objaviteľov."
Ahmed má hlad nepreberajú Kubovu verziu ľudovej piesne bezo zvyšku. "Z Kubovej zbierky sa dá zväčša použiť text, ale melódiu často meníme. Pre generáciu odkojenú punkom, metalom a rockom to je potrebné. Myslím si však, že elektrická gitara ľudovej hudbe neprekáža a robí ju prístupnejšou mladému publiku. Ak zostane aspoň trocha pôvodnej melódie a textu, je v zásade jedno, či to budeme hrať na cimbale alebo elektrickej gitare," myslí si Novik.
Takto zmýšľajú aj iní predstavitelia turbofolku, ktorý je momentálne veľmi populárny najmä na Balkáne, ale aj inde vo východnej Európe. Turbofolk sú na jednej strane moderné balkánske dychovky, ale napríklad v Rumunsku tzv. manio - hlasný syntetizátor s elektronickým bubeníkom a do toho sporo oblečená dievčina spieva, ako si jej milý kúpil nové BMW, má kopu peňazí a tri mobilné telefóny.
ELA NAHÁLKOVÁ