Od júla bude bratislavská záchytka fungovať len od siedmej do štvrtej poobede, aj to len v pracovných dňoch. Dôvodom je nedostatok peňazí, na ktorý sa sťažuje prevádzkovateľ, Centrum pre liečbu drogových závislostí na Hraničnej. "Máme uzavretú zmluvu s magistrátom, podľa ktorej nám na mesiac dávajú 70-tisíc korún. Tie stačia pokryť len mzdové náklady jedného lekára a sestričky. Keď však chceme zabezpečiť nonstop prevádzku, potrebovali by sme viac lekárov aj zdravotníckeho personálu. Je nebezpečné, keď sa jedna sestrička musí starať napríklad o troch agresívnych opilcov bez pomoci ošetrovateľov," hovorí Ľubomír Okruhlica z centra.
Centrum sa zameriava na liečbu a prevenciu závislostí, jeho činnosť je financovaná zdravotnými poisťovňami. Fungovanie záchytky ale poisťovne neplatia, a preto je ťažké ho personálne zabezpečiť. "Na normálny chod by sme potrebovali trikrát toľko. Najbližšia záchytná izba je v Trnave, tam majú podľa našich informácií na činnosť 2,5 milióna ročne," hovorí Okruhlica.
Mesto má na záchytku s kapacitou štyroch postelí v rozpočte vyčlenenú sumu 900-tisíc korún. "Centrum požiadalo o zvýšenie kapacity na deväť postelí a platieb ročne na 1 950 000 korún. Poslanecká komisia sociálnych vecí a zdravotníctva to neodporučila zastupiteľstvu schváliť. Mesto si toľko peňazí v súčasnej situácii na prevádzku záchytnej izby nemôže dovoliť. Pokiaľ v centre obmedzia prevádzku na deväť hodín denne, budeme pravdepodobne musieť znížiť aj svoj príspevok. Nie je vylúčené, že požiadame ministerstvo zdravotníctva, aby izbu zmluvne zriadilo niekde inde," povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová.
Podľa údajov z centra sa návštevnosť záchytky za štyri roky zvýšila asi šesťnásobne. Kým v roku 2000 tu vytriezvelo 62 ľudí, od začiatku tohto roku tu spalo už 220 klientov. "Máme aj niekoľkých štamgastov. Policajti sem dovážajú dosť bezdomovcov so zlou hygienou. Najviac ľudí príde v noci, ale opilcov sem dovážajú aj okolo obeda," hovorí vrchná sestra záchytky.
Činnosť záchytných izieb upravuje zákon z roku 1996, ktorý ponecháva rozhodnutie o ich prevádzkovaní na obce. Zákon tiež zmluvne určuje, že opilec za jednu návštevu zaplatí 600 korún. Táto suma sa už osem rokov neupravovala, a za tento čas z pôvodných vyše 40 záchytiek zostali na Slovensku len tri - v Bratislave, Trnave a Košiciach. Šesťstokorunový poplatok ide magistrátu, ale vzhľadom na sociálnu skladbu klientov je jeho vymáhateľnosť otázna. Záchytka nie je zdravotnícke, ale represívne zariadenie. Nezatvárajú sem ľudí s otravou alkoholom, tí väčšinou končia v nemocniciach. Záchytné izby sú určené pre tých, ktorí v opilosti ohrozujú seba alebo iných. Na záchytke tak končia agresívni opilci alebo tí, ktorí opití spia v zimných mrazoch na ulici.
